V hodine strachu... (1968)

Sedliak, spätý krvou s pôdou, na ktorej sa narodil a kde má svoj domov aj zem, stratí trpezlivosť s človekom, ktorý ho chce zničiť tým, že vykúpi svoj život jeho životom, ponúknuc mu za to kopu zlata. Neoblomný gazda, ktorý od nikoho neprijíma podmienky, reaguje na jeho opovážlivosť otázkou: „Dá sa život niekoho vyvážiť zlatom? Aj mne je život milý, čo ako ťažký.“

"Keby sa vyhlušili...bol by aspoň pokoj!"Laznícki manželia Čierny a Strnisková si v svojej chalúpke niekde na samote v zasnežených horách užijú koncom vojny svoje. Pre návštevníkov z radov partizánov aj Nemcov je ich obydlie zastávkou, ohrievárňou, zdrojom potravy, ťažnej sily či lazaretom, ktoré možno využívať bez obmedzenia, bez opýtania a bez akéhokoľvek ohľadu na domácich. Silný príbeh o tom, ako môžu aj obyčajného človeka prevalcovať okoloidúce dejiny a dohnať k tragédii. Atmosféru dotvára Liškova hudba a kresťanská symbolika. Tento neprikrášlený príbeh súdruhovia asi na výročie SNP príliš nepúšťali. Za päť slepačích hláv v snehu.

Do chalúpky na samote mimo dediny prichádzajú počas vojny rôzne neželané návštevy. Najskôr ich vykradnú vlastní vojaci, potom Nemci a nakoniec partizáni prinesú nechcený darček. Strach prinúti tvrdého gazdu urobiť s tým poriadok, vyplieniť vši, a divák sa môže zamýšľať, čo to bola za doba a čo robila s ľuďmi. Liškova hudba z filmu, samozrejme, urobila o stupeň väčšiu drámu, ako by to bolo bez nej. ––––Pavlína, my sme dvaja, on bol len sám.

"Do nemocnice ísť nemôžem, som Žid..." Tento tv film spolu sBaladou o siedmych obesenýchmôžme smelo zaradiť medzi to najkvalitnejšie čo v Československu v rámci tv tvorby vzniklo. Obidva filmy majú spoločného hudobného skladateľa, veľmi produktívnu legendu - Z. Lišku. Ten v obidvoch prípadoch filmy podmazal veľmi depresívnou hudbou, ktorá výborne dokresľuje dusnú atmosféru strachu. Moja obľúbená V. Strnisková toho strašne veľa zahrala očami , dialógov je všeobecne pomenej, ale vôbec to nevadí. Jozef Čierny zahral rovnako výborne, jemu tieto postavy gazdov a sedliakov vždy dokonale sedeli. Život obyčajného človeka počas vojny nebol jednoduchý a tento film ako jeden z mála ukazuje partizánov z tej horšej stránky a to je vzhľadom na rok výroby malé hrdinstvo. Prišli partizáni- zobrali si čo chceli, prišli Nemci to isté a ty chudoba zdochni...Záver je naozaj veľmi silný, doslova šokujúci, až mi mráz prebehol po chrbte a to dokopy veľa neuvidíme. Veľmi vydarený tv film, ktorému môžme vytknúť jedine to, že nikto nenašiel odvahu film trochu rozšíriť o nejakú postavu alebo dejovú linku a mohol z toho byť kultový film. Takto iba malý-veľký tv film so skromnou, ale postačujúcou stopážou 50 minút. Film 80%.

Otrasný život na samote v dobe vojny. Bolo jedno kto prišiel - partizáni, Nemci, Rusi a všetci chceli jedlo a pitie, zabíjali hydinu, dobytok a chceli ženy. A tak sa dostaneme do situácii keď v domnení záchrany života vlastného prípadne manželky, zabije nevinného človeka. Vyhrotená situácia vyžaduje aj vyhrotené reakcie. Koho odsudzovať??