Točité schodiště (1946)

Atmosféra je sice občas hutná, ale jinak je to dějově strašně předvídatelné a jednoduché. Aspoň teda nebyl vrahem ten na kterýho to vypadalo nejvíc, ale zároveň tím bylo jasný, že když to není on tak to bude ten druhý a tak se to kupodivu i vyvrbilo. Nečekal jsem fakt v době vzniku žádnej šoking a za to ten film kritizovat nebudu, ale celkově byla očekávání trošku vyšší a vyšel z toho jen průměrný tuctový a zcela zaměnitelný thriller.50%

Keď sa zamknú dvere domu a je zrejmé, že zvyšok stopáže sa už bude odohrávať iba tam, je jasné, že vrahom bude jeden z bratov. A takmer každý divák si tipne správne. Má to obstojnú atmosféru a príjemných hercov, ale váhanie vraha v závere, resp. zásah matky sú slabiny snímky. Nič extra v tomto diele nenájdete.

The Spiral Staircase je komorný psychotriler, ktorý v mnohých ohľadoch predbehol svoju dobu (zobrazenie vraždy a približovanie vraha k obeti z pohľadu jeho očí, či detailné zábery na jeho čierne rukavice) a ktorý je častokrát lepšie nasvietený, než väčšina žánrovo čistejších vtedajších noirov. Dej sa odohráva v starom neogotickom sídle v Novom Anglicku na prelome storočí a veľkú časť vizuálneho zážitku tvorí práve premyslený interiér tohto fantasticky nasvieteného viktoriánskeho domu, v ktorom sa odohráva takmer celý dej. Hlavnú postavu nemého dievčaťa hrá skvele Dorothy McGuire, pričom aj zvyšné postavy sú výborne obsadené. Režisér Siodmak tu už rozširuje svoj talent a hlboko zaostrená kamera nás okrem častej hry svetla a tieňov neustále núti obzerať sa, či v miestnosti niečo nečíha. Prekvapili ma prestrihy na detaily oka neviditeľného a číhajúceho šialenca, zabíjajúceho mladé, postihnuté dievčatá a silný freudovský podtext, využívajúci vilu na zobrazenie podvedomia, vedomia a nadvedomia ešte mnoho rokov pred Hitchcockovým Psychom. Keď sa necháte zamotať do Siodmakom spriadanej expresionistickej siete a uviaznete v nej spoločne s točitým schodiskom a tamojšou najdlhšie trvajúcou búrkou v histórii kinematografie, tak musíte uznať, že ide o jedno z triumfálnych diel klasickej kinematografie, kedy sa z minimálneho rozpočtu a minimálneho priestoru dá vytvoriť v rukách talentovaných tvorcov prakticky čokoľvek...

Pomerne zajimavy mix hororu a noiru a jeden z predchudcu novodobych / popularnich slasheru s Dorothy McGuire v hlavni roli neme divky, ktera se ma stat dalsi obeti serioveho vraha. V prvnich asi 10-15 minutach filmu nam je postupne predstaveno cca 6-7 postav, z nichz nekdo je vrah, a prekvapive v tomto ohledu film funguje i dnes - divak muze jen hadat (ja jsem vraha neuhadnul) a film pomalu ziskava na napeti, predevsim diky dobre hre stinu, hudbe a vykonum McGuire a Barrymore (ktera si za svoji roli blaznivy zensky odnesla dokonce Oscarovou nominaci). Co se tyce hereckeho obsazeni, musim priznat, ze jsem znal jenom Elsu Lanchester z Lassie, ale vsichni mi plus minus prisli ok a svym stereotypum dostali dobre. Finalni odhaleni padoucha a nasledny "souboj o preziti" mohl byt na muj vkus trochu zivejsi, ale to je jen mala vytka divaka 21. stoleti...

Nejako tak si predstavujem kvalitne natočený klasický (retro)triler. Námet s potenciálom, slušné herecké výkony a výborná atmosféra. Pritom sa takmer všetko odohráva v jedinom dome a v jeden večer. Siodmak už 20 rokov predtým, než natočil známe a divácky populárne dobrodružné filmy, dokázal svoje kvality. Možno ten záver, ktorý je predvídateľný a kde hlavný aktér vyzradí všetky obete a podrobnosti o svojich motívoch, pôsobí úsmevne. Aj to prevedenie vrážd je poplatné dobe vzniku, ale viem si predstaviť, že pre divákov v kinách v 40. rokoch musel film pôsobiť mrazivo. A nádherná Rhonda Flemingová by stála za hriech.