The Only Living Boy in New York (2017)

Na film The Only Living Boy in New York jsem narazila úplně náhodou na Prime a tento snímek mě postupně příjemně překvapoval nejen dějem, ale i obsazením. Stylově  připomíná filmy Woodyho Allena: městské prostředí, lehce melancholická atmosféra a vztahy plné nejistoty a nevyřčených věcí. Ke konci, po jedné z indicií, se divák už sám dovtípí, jak to mezi postavami pravděpodobně je, ale přesto jde o zajímavý příběh, který nakonec ukáže, že nic není na první pohled takové, jak se zdá. Výraznou roli zde hraje postava spisovatele W. F. Geralda, kterého hraje Jeff Bridges. Právě on svými postřehy ze života  trefně komentuje např. dnešní mladé dívky viz Mimi, které – pod tlakem vnucovaného feminismu, který jim společnost neustále diktuje – často nevědí, co od života chtějí. Nemají ani čas se naplno zamilovat a užít si obyčejný, fungující vztah. Gerald v tomto směru působí jako ironický pozorovatel i hlas určité životní zkušenosti, který filmu dodává další rozměr.

Nerozumiem tej disproporcii miestneho počtu hodnotení režijnej filmografie Marca Webba (35k / 32k / 23k / 10k – zatiaľ čo toto má 400), ale o tom zrejme podiskutujeme inokedy. Mladý, nie moc príťažlivý, (ne)absolvent Thomas Webb, žijúci v prašivej garsónke na Lower East Side, pochádzajúci zo zazobanej rodiny miliardárskej hlavy veľkého knižného vydavateľstva, je na rázcestí života, nevediac čo ďalej. Ubolený po kopačkách od jednej zadanej slečny po jednej noci na MDMA, hľadá odpich, ktorý nemohol prísť lepšie vhod – prichytil v high-end klube na Manhattane svojho otca s milenkou, v podobe KATE BECKINSALE!, podotýkam, s brooklynským prízvukom a vo večerných šatách, podotýkam, v pohľadom strhujúcej forme, Kriste, asi v top od čiasTotal Recall, podotýkam. A o čom inom by počin mohol byť ak nie o ceste jeho zamilovania sa do nej a následnom "súboji." Netuším síce, v ktorom vesmíre by toto mohlo vyjsť, logiku ale asi prenechám kompetentnejším. Následne zisťuje, že všetko je inak a život/svet je o iných veciach (správne). Premisa sa mi práveže paradoxne páčila, dialógy aj napriek strnulosti neprekážali, film pôsobil z času na čas artovo (i keď nebol – pozitívum) a zvrat/záver hoci možno mierne klišéovitý, mi zvierač skoro popustil. Veľmi sa mi páčilo prepojenie narátora s aktuálnou postavou z deja s aktuálnym dianím voči jeho miestu v príbehu. Jeff Bridges senzačný. Natočené nádherne, 35 mm film spravil vizuálu veľkú službu, poctivo sa pracovalo a hralo aj s lokáciami (natáčalo sa na identických miestach scenára počas celej dĺžky filmu) a za mňa to najdôležitejšie – dielo má extrémne silný"essential New York movie vibe"(Webb vie ako ho snímať po dvojiciSpider-Mana) s trefnými, frekventovanými referenciami a odkazmi (nielen na knižnú sféru) a za mňa je toto viacNY filmako čokoľvek, čo som videl od Woodyho Allena. Opáčko určite čoskoro...♪♫/ (x) (28.10.2024)"The farthest distance in the world is between how it is, and how you thought it would be."

Zas až tak výnimočný ten film nie je. Ale vidieť dojatého Jeffa Bridgesa? A k tomu cynického Piercea Brosnana a Cynthiu Nixon ako osudovú ženu? Bol to pre mňa celkom nezvyčajný zážitok. Film dosť príbehom preletel, ale pozeralo sa naň veľmi dobre a napokon som bola s tým Jeffom trochu dojatá aj ja.. :)

Akokoľvek porovnávať snímkuMarca Webbaz roku 2017 s tvorbouWoodyho Allenanie je namieste. S výnimkou toho, že sa táto dráma odohráva v New Yorku a venuje sa partnerským a medziľudským vzťahom, na nej nič "allenovské" nie je. Divák určite nemá pocit, že by v tomto prípade sledoval čo i len pokus napodobniť rukopis Woodyho Allena. Naopak, to, čo snímka ponúka, je veľmi (pod)priemerný príbeh o láske a živote, odohrávajúci sa v "meste, ktoré nikdy nespí", akých boli (a budú) v histórii kinematografie natočené tisíce. Dielo režiséra Marca Webba sa v mnohých smeroch snaží pôsobiť až príliš filozoficky, postavy navzájom dopĺňajú citáty a úryvky autorov, diskutujú o intelektuálnych témach. Ale zároveň tiež nevedia, ako poriadne žiť v rámci rodiny a vo vzťahoch. Aby sme veci uviedli na pravú mieru, nič z toho, čo snímka obsahuje, zlé nie je. Práve naopak, filozofovanie, intelektuálne témy aj vzťahová problematika sú často znakmi kvalitnej produkcie. Problémom Webbovho filmu je však to, že nevie tieto koncepty správne uchopiť a pracovať s nimi. Výsledkom je preto do značnej miery nevýrazný počin, ktorému nepomáha ani pomerne hviezdne herecké obsadenie. Prežívanie postáv pôsobí plocho a interakcie medzi nimi takisto nedokážu diváka dostatočne presvedčiť o kvalitách príbehu. A veľkým sklamaním je tentokrát dokonca aj newyorská výprava. To jediné, čo veľakrát snímkam z tohto mesta kvalitatívne pomáha, nedokáže pomôcť Webbovmu filmu. Je to škoda, ale New York v tomto prípade pôsobí skoro až odcudzene, chýba mu jeho typická atmosféra.The Only Living Boy in New Yorkje aj preto snímkou, ktorá je kvalitatívnym podpriemerom a viac-menej diváckym sklamaním. Keďže podobne ladených filmov možno nájsť viac než dosť, dá sa povedať, že tento k tým lepším, bohužiaľ, nepatrí.

Reziser Marc Webb natocil dva blockbustery, konkretne Amazing Spider Man 1 a 2, potom mu asi narastlo sebavedomie /to je dobre/, len tymto filmom sliapol do hovna. Chce to vyzerat ako romanticka vztahovka a la Woody Allen, no Marc Web rezisersky na to nema, a pokial u Allena su dialogy na urovni, tuna su to casto az slaboduche vatovo plane plky . 9 %