The Awakening (1990)

Cerda ma so svojim debutom zaujal a aj keď nejde o originálny nápad, nedá sa mu odoprieť osobitý pohľad na tému smrť. The Awakening, prvý zo série krátkometrážnych filmov Trilógia smrti (La Trilogie de la Mort), je komplet čiernobiely a vôbec si neviem predstaviť vhodnejšie zvolený formát. Bez jediného slova, iba za sprievodu ťaživej hudby dosahuje méty, o ktorých sa väčšine jemu podobných filmov ani len nezdá.

Cerdov debut teda vôbec nie je zlý. Prevedenie cez čiernobiely obraz pridáva atmosfére a podškrtáva znepokojenie, ktoré mi však na druhej strane rušila hudba. Myšlienka je super, ale napriek tomu nemôžem ohodnotiť rovnako ako dva nasledujúce kraťasy, ktoré predsa len mali o niečo navrch. Každopádne ako som spomenula úctyhodný debut!

Veľmi znepokojujúci a zimomriavky naháňajúci debut Španiela Cerdu sa môže narozdiel od jeho aktuálneho počinu Abandoned s Rodenom v titulnej roli popýšiť viacerými pozitívami. Neprehliadnuteľné sú hlavne dobre namixované zvuky a rôzne šumy, ktoré pridávajú na zdôraznení silnej atmosféry. Hrozivá predstava zažiť to, čo hlavný hrdina.

Prvý Nachov zaujímavý short, v ktorom mysteriózne a s citom spracoval svoju obľúbenú tematiku, ktorú už v nasledujúcom shorte Aftermath „rozpitval“ na malé hnilobné kúsočky. Čo sa týka prvotiny The Awakening, je to tradičný kraťas čo sa týka zobrazenia, avšak je z neho cítiť hĺbka a napätie, ktoré ešte zvýrazňuje miestami ťaživá hudba. Nacho Cerdà má špecifický náhľad na film, čo je cítiť aj tu.

V okamihu smrti sa zastaví čas. Poetickejšie to snáď vyjadrené byť v amatérskom filme nemohlo. Atmosférické, silné, s kvalitnou hudbou a zvukmi, no krátke a samozrejme amatérske.