Strýček Buck (1989)

Tohle je přesně ta průměrná komedie, která je díky své lidskosti tak kurevsky nadprůměrná! John Hughes tu naservíroval rodinnou jízdu přesně tak, jak to uměly jen osmdesátky – s humorem, co má šmrnc, a sentimentem, kterej vás nedusí. Je to film, kterej si na nic nehraje a prostě vás vcucl do svý pohodový atmosféry, kde i ten předvídatelnej happy end chutná líp než obří lívanec přes celou pánev.
Celý to stojí a padá na naprosto odzbrojujícím výkonu Johna Candyho. Tenhle chlap měl v sobě nefalšovanou „člověčinu“ a talent, kterej se dneska už nevidí. Hraje to jako ze života a i když žádnej tomahawk nemá, jako tahoun vás nenechá vydechnout. Sekunduje mu navíc ještě „neprokecnutý“ malý Macaulay Culkin, což je kandidát na nejlepší dětský kombo dekády. Gag s „nerozbitným“ talířem je prostě nesmrtelný!
Candy tu bude navždy, protože i když nás opustil příliš brzo, tyhle filmy žijí s námi. Je to zkrátka pecka, kterou milujete v mládí a s radostí si ji pustíte i dneska, protože ta podmanivá jiskra nevyhasla. Chybíš nám, Johne!

Pamätáte si na Gusa Polinského z kapely Kenosha Kickers? Bol to ten sympatický, obézny chlapík v žltej bunde, čo pomohol matke Kevina McCallistera vrátiť sa za synom späť do Chicaga. Klarinetista, kráľ polky zo stredozápadu. Hral ho John Candy. Vo filme "Sám doma" s mladým Macualay Culkinom síce nemal ani jednu spoločnú scénu, ale rok pred tým, v roku 1989, si spolu zahrali v snímku "Strýko Buck". No ani vtedy s ním nebol sám doma, pretože sa musel okrem neho ešte postarať a postrážiť aj jeho dve sestry. Vznikla z toho príjemná rodinná komédia. John Candy bol už známy komediálny herec a herecká kariéra detskej hviezdy Macaulaya Culkina sa práve naštartovala. Ja som sa pri tejto klasickej americkej komédii z osemdesiatych rokov minulého storočia celkom dobre zabavil. ***

Líbí se mi, že některé postavy v tomhle filmu projdou jistým vývojem osobnosti či uvědoměním. Strýček Buck je lehce ztřeštěný úlet vzdávající hold i starým němým filmům. Má vynikající soundtrack - ta hudba je opravdu pecka - skvělé obsazení - konečně chápu, proč bylSám domazrovna Macaulay Culkin - solidní hloubku a lehký přesah. Neumím si představit, jak by tenhle film mohl být lepší. Jednoznačných 5*

„Kto pustil von mačku?“ – „My žiadnu mačku nemáme.“ Chudák John Candy. Od detstva som tohto veľkého pána zbožňoval. Dodnes mi jeho hranie veľmi chýba podobne, ako pri Chadwickovi Bosemanovi, alebo Jamesovi Gandolfinym. Hovorí sa, že všetci sme nahraditeľní, lež nie je to tak úplne pravda. Nie vo všetkom boli dokonalí. Nie všetko, v čom sa objavili, bolo geniálne. Mali však v sebe niečo zvláštne, akúsi „človečinu“. Špecifickú, podmanivú iskru. John nás navždy opustil vo veku 43 rokov, na infarkt v r. 1994 (tak zomrel aj jeho otec, John sa vždy bál, že ho čaká rovnaký osud). Nikdy nezabudnem na jeho znamenité výkony v Prázdninách v Amerike (strážca zatvoreného zábavného parku), komédii Lietadlom, vlakom, autom... (kde život strpčoval Steveovi Martinovi a naopak), Veľkolepej prírode (kde si to pre zmenu na totálku ods*al Dan Aykroyd), Studenej jazde (tréner jamajského družstva) a samozrejme ho absolútne žeriem v Sám doma. Chýbaš mi, John. Strýka Bucka si do svojej skvelej filmografie pripísal v r. 1989. Fakt, že tu hrá po boku Macaulayho Culkina, robilo svojho času zo Strýka Bucka adepta na fantastickú komédiu. V 90. rokoch (kedy to frčalo na Nove a Markíze) šlo o sklamanie, lebo každý naivne čakal „čosi ako Sám doma“. To je samozrejme blbosť, Strýko Buck vznikol rok pred kultovým trhákom Chrisa Columbusa. Aj keď osobne by som sa vôbec nečudoval, ak by to Columbus videl a pri scéne, v ktorej je Macaulay Culkin sám doma (ehm) a dnu sa pokúša dostať cudzia osoba, mu to začalo šrotovať v hlave a rozhodol sa to rozviesť do celovečernej podoby (či skôr John Hughes, scenárista oboch titulov). Každopádne, Strýko Buck je o niečom úplne inom, to po prvé. Po druhé, John tu nemá vedľajšiu rolu, ale regulárnu ústrednú a po tretie je to naopak (vtedy 9-ročný) „Makalaj“, kto tu disponuje v podstate len väčším cameom. V Sám doma nemali ani jednu spoločnú scénu. Tu ich majú hneď niekoľko. Už tu bolo vidno, že Culkina čaká strhujúca kariéra, čo sa aj stalo a napokon mu ju stopla, ako to už pri detských hviezdach býva, puberta (a rodina). Naopak, jeho rozkošná sestra v podaní Gaby Hoffman neľahké obdobie ustála a hrala ako v puberte (dcéra Tommyho Lee Jonesa v Sopke), tak v dospelosti (manželka Joaquina Phoenixa v C´mon C´mon). Strýko Buck je dobrý film. Áno, je to komédia, ale ak dáme bokom pár extrémov (pokec s riaditeľkou, detský pisoár, záverečný let po údere kuchynských dvier, vcelku drastický a súdom zaváňajúci teror mladistvého), tak jednak nie taká, z ktorej by sa vám potrhala bránica a jednak to ani nemala byť bláznivá komédia, ale taká povedal by som feel good sranda, pri ktorej je vám príjemne, hoc od smiechu nepadáte z gauča. John si to užíva, no trocha ma zamrzelo, že nemôžem povedať, že by  podal strhujúci dojemný vážny výkon. Strýko Buck nie je melodráma, ani dráma, ale „iba“ ležérna komédia, ktorá od neho pravdupovediac nevyžadovala strhujúci výkon. Hoc ja osobne si vážim už to, že dostal k dispozícii one man show, lebo nalejme si čistého vína, množstvo jeho hitov bolo postavených skôr na buddy chémii s inými kolegami, prípadne v ich disponoval len podpornou rolou. Spomenúť treba aj drasťáka Mikea Starra ako znepokojivo ožratého wtf klauna.

Staršia, no stále super rodinná komédia, ktorá vie aj dnes slušne pobaviť hlavne tých, čo majú niečo odžité. Ale ak vám nevadia filmy s happy endom a pohodovou atmosférou, nudiť sa určite nebudete. A John Candy? Ten bol fakt dobrý mal šmrnc, talent a nezameniteľné čaro. Herci ako on tu budú navždy, lebo ich pamiatka a filmy, ktoré po sebe zanechali, stále žijú s nami.