Stockholm, Pennsylvania (2015)

Čekání čekání a čekání na něco a ono nic. Utahaná nuda s pomatenou matkou a logika se vytratila kamsi mimo. Posledních 10 vteřin se sice pokouší oživit celý film, ale to nestačí. Očividně pokus o psychologické drama, ale ve skutečnosti nerealistická nelogická podprůměrná podívaná. 2 hvězdy alespoň za snahu.

Kto by nepoznal Stockholmský syndróm? Syndróm, kedy vás to ťahá späť k vašim únoscom, než k vaše pravej rodine. Psychologická dráma kladie niekoľko otázok, ktoré si každý divák asi položí sám. Ako reaguje unesené dieťa predškolského roka, ktoré sa po sedemnástich rokoch vráti späť do svojej rodiny. Keď bolo únoscom dievča vychovávané s láskou v bezpečí samoty. Teraz sú citové vzťahy v rodine pretrhané a dievča nenachádza žiadne nové puto. Leia skôr túži po samote a desí sa súčasného sveta a spoločnosti. Matka sa snaží všetkými spôsobmi, niekedy aj zavrhnutiahodným situáciu zmeniť.Málo platné, Leia je stále priťahovaná k svojmu únoscovi. V druhej polovici sa film vyvinie v slušný thriller, čo je len dobre pre diváka. Všetko to však na mňa pôsobí lacným dojmom. Skoro nikam sa z domu nevyberieme.A je tam málo scén s únoscom. Rozhodne som sa ale nenudil aj kvôli skvelému výkonu Saoirse Ronan.

Saoirse Ronan zde předvedla něco ohromného. Chtěla jsem nějaký psychologický film, rozhodla jsem se pro Stockholm, Pennsylvania, nebylo to tak silné, jak jsem čekala, ale i tak byl celý námět vhodný k zamyšlení. Další věc, co nehraje do karet je to, že si před filmem uděláte nějakou představu, jak ten příběh asi bude probíhat, a ono to tak ve skutečnosti i probíhá. Tudíž nám tvůrci nepřipravili moc zvratů, u kterých bychom mohli projevit jakési překvapení, či údiv. Kamera působí, jak kdyby se jednalo spíše o nějaký dokument, než drama.

A opäť tu máme večne nekonečnú tému uneseného dieťaťa.Problém,ktorý v našej skazenej spoločnosti je prítomný a stále bude.Tento na rozdiel od ostatných je vsadený do horizontu udalostí po nájdení dieťaťa a jeho zbližovania so svojimi rodičmi a skutočným,vonkajším svetom (neviem či ma toto zaujíma).Naviac dievča nedokáže alebo nechce a milujúca matka je tá,ktorá sa postupom času prispôsobuje pravidlám a hre jej dcéry.Smutné.Pointa a hlavná myšlienka príbehu vlastne tkvie v tom,že dievča má vypestovaný pozitívne chorý vzťah k svojmu únoscovi,kedže ju vychovával a staral sa o ňu ako o svoje dieťa celých 17 rokov i jej spomienky naň sú len pozitívneho charakteru.Nie nadarmo sa vraví:,,Otcom Ti je ten kto Ta vychoval,nie ten kto Ta porodil".

Atmosfera filmu dobra, primerana k situacii. Ze dej plynie pomaly nevadi, kedze s takymito vecami sa aj vyrovnava pomaly, nie su dynamicke a pod. Co mi vsak strasne vadilo - boli rodicia. Ako viem, bol to scenar, ale ten uvod... To bola cista katastrofa. Ako fakt? To, ze potom matke preskocilo - OK. Ale to privitanie a otazka otca: "Porozpravaj nam nieco o sebe..." wtf? Neskutocne ma to rozculovalo. Saoirse bola super ako vzdy, ponala rolu vyborne.