Stella Dallas (1937)

"I just want to get a wave and a manicure and get all dressed up again and go hear some music and forget all about doctors and hospitals and nurses!" "And babies?"Romantická dráma, zaradená medzi1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete, ktorá, napriek jej nesporným kvalitám, za tie roky až príliš zostarla. Mám na mysli miestami až príšerné prehrávanie hercov (najviac u inak sympatickej Anne Shirley v role dcéry Laurel, neustále až prehnane nadšenej, ktorá za to bola dokonca odmenená nomináciou na Oscara), celkové vyznenie (strojené a presladené) a posolstvo filmu, ku ktorému sa ešte dostanem. Film je príbehom Stelly, nesympatickej, vypočítavej potvory pochádzajúcej z chudobných pomerov, ktorej jediná životná túžba je dostať sa do vyššej spoločnosti. A hoci sa jej to napokon podarí, stále ostáva len hlúpou "sedláčkou" bez spôsobov, vôbec si neváži to čo dosiahla a napriek svojmu pôvodu sa chová ako rozmaznaná princeznička. Barbara Stanwyck hraje danú rolu výborne (tu už je tá nominácia na Oscara na mieste), na rozdiel od svojho hereckého partnera Johna Bolesa, ktorý je vo svojej role neskutočne mdlý. Najsilnejší na filme je určite jeho emotívny a znepokojivý záver (silné scény ohľadom zahanbenia dcéry), keď Stella konečne precitne a začne sa správať nesebecky. Za skoro až nebezpečné ale považujem posolstvo filmu, s ktorým sa vôbec nedokážem stotožniť a ktoré hovorí zhruba to, že záleží len na vyššej spoločenskej triede a že keď si raz luza, navždy luzou aj zostaneš."I'm sorry, father. But please understand - my home will be with my mother as long as I live."

Tak táto melodráma z čias zlatého Hollywoodu mi teda strelila do noty. Hlboké, precítené a výborne zahraté... O tom najvyššom možnom obetovaní sa jeden pre druhého, ktorého je schopný iba milujúci rodič. Veľmi emotívny záver ma vo vnútri totálne prevalcoval, tak silné, že len máloktoré oko dokáže zostať suché, hlavne to rodičovské. Zároveň to ako celok na mňa pôsobilo nadčasovo. Škoda toho úvodu, ktorý bol oproti druhej polovici trochu menej dramaticky razantný, na mňa to bol potom až príliš veľký emocionálny šok. Inak povahová zmena Barbary Stanwyck bola vážne úžasná. Skrátka nádherne silná záležitosť. Na hranici 4-5 hviezd.89/100

„Tak dámy a páni,toto je božský Classic Hollywood s extrémne dokonalou Barbarou Stanwyck...”
Obdivujem ženy ako sú Barbara Stanwyck,doslova som ňou posadnutý,ona by mohla robiť reklamu na konzervy,aj tak budem hotový...Neviem ku komu si ju dovolím prirovnať.Škoda,že som nežil pred 70 rokmi,chcel by som ju stretnúť...
Toľko na začiatok,moje pocity a nálady...
Stella na začiatku snímku je v podstate mladá,krásna žena túžiaca po Stephenovi Dallasovi,mužovi,ktorý chodí dennodenne okolo jej domu a správa sa tak,akoby neexistovala.Stella zatiaľ býva s rodičmi a bratom,robotníkmi z miestnej továrne,v ktorej má Stephen vyššiu funkciu,šéf...Stella sa ale nevzdáva a jedného dňa pôjde zaniesť bratovi svačinu,nahodí sa,a tým pádom okúzli Dallasa,ktorý sa do nej bezhlavo zamiluje,zoberú sa,narodí sa im dcéra Laurel,ktorá zdedila krásu po matke,ako malá dospieva,menia sa nálady medzi manželmi,Stephen sa odsťahuje do N.Y.CITY,odlúčia sa,odvyknú si od seba a prichádza rozvod,a teraz Stella býva s dcérou,Stephen sa vracia ku starej láske...
Niekedy ako španielska telenovela,v ktorej ale neprichádza do úvahy usmernenie a návrat k sebe,exkluzívna hollywoodska telenovela,kde je mi ľúto osamotenej atraktívnej ženy na začiatku,ktorá postupne chátra,jej vnútorná a vonkajšia krása je,len ju využije iným smerom...Ešte na začiatku harmonického vzťahu spoznáva Stella Eda Munna,ktorý patril do vyššej spoločnosti,ale ako bude chátrať Stella,chátra aj Ed,ktorý platonicky miluje Stellu,no aj alkoholik sa z neho môže stať...Anne Shirley ako Laurel Dallas je strašne uplakaná,ľútostivá a hysterická ako jej matka,ale myslím si,že svoju dcéru vychovala výborne,ktorá je atraktívna ako jej matka zamlada.Zložité medziľudské vzťahy.Názov snímku je perfektný.Film,ktorý si zamilujú fanúšikovia Stanwyck a nielen oni.Vrelo odporúčam.Dokonalá vec.

Silný dramatický příběh, který má výborný i komické nebo odlehčené momenty. Když ale přijde na závěr a na scénu matky s dcerou, je skoro až nemožné to sledovat naprosto klidně a snažit se zůstat chladný. To prostě nejde. Tohle je drsná láska v tom nejčistším provedení a není t příjemné, i když víte, že to je nejspíš pro dobro dítěte.

Najväčší velikáni filmového plátna sa podľa mňa vyznačujú tým, že ak si to látka vyžaduje, sú ochotní sa jej podriadiť a nepútať zbytočne na seba pozornosť. V prípade Stelly Dallas bolo od začiatku jasné, že je nutné sa sústrediť na hlavnú postavu a Barbara Stawnwyk musí aj vďaka režijnému, takmer divadelnému vedeniu vydolovať zo seba maximum, aby bol výsledok adekvátny. Stalo sa a tak sme svedkami možno jedného z najsilnejších ženských hereckých partov histórie. Scenár sa pohráva s divákovými sympatiami k postavám (najmä hlavnej) počas celého filmu, od počiatočných antipatií, cez pochopenie, až po ľútosť. Upúta niekoľkými výraznými scénami, myslím, že pri tej komickej vo vlaku začne divák chápať, že problémom Stelly bude jej rázna živelná mentalita a nie bezcharakternosť, respektíve ľahkovážnosť. Tá druhá vlaková, ktorá výrazne posunie ďalej vývoj udalostí, ako keby uzavrela tento symbolický kruh. Pri záverečnej scéne si možno mnohé ženy v kine poplakali a možno si poplačú aj dnes v televízii, podstatné je, že má svoju logiku a význam.