Šťastné dny (2002)

Ďalší film Kornéla Mundruczó, kde hlavnú úlohu hrá herečka Orsolya Tóth. Zvláštny príbeh o mladých ľuďoch, ktorí si ešte len hľadajú miesto v tomto svete, aj keď to pre nich nevyzerá príliš nádejne. Postava Majky, ktorú hrá spomínaná Orsolya Tóth je dievča, ktoré si vydržiava ženatý šéf druhej hlavnej postavy a to Petra. Tento chlapec už od prvej chvíle vyvoláva v človeku pocit niečoho nepríjemného, necitlivého. Nie menej dôležitá je postava Petrovej autoritatívnej sestry, ktorú hrá Kata Wéber ( túto herečku môžeme vidieť v malej úlohe aj v ďaľšom Kornélovom filme : Projekt Frankenstein ). Takže tu môžeme sledovať akýsi trojuholník medzi súrodencami a Majkou. Od začiatku filmu je len otázka času, kedy sa to všetko zvrtne a v niekom sa niečo zlomí a "všetko sa pokazí" ( ako sama Majka ku koncu filmu hovorí Petrovi, že všetko pokazil ). Všetko je len o tom ako dospieť a stať sa zodpovedným voči svojím blízkym, voči ostatným, voči vlastnej osobe. Peter bojuje sám so sebou, kedy sa musí rozhodnúť, či vyhovie svojej sestre alebo sa nechá zlomiť prestajúcou láskou/túžbou voči Majke. A Majka si uvedomuje, že svoj život musí zmeniť a svoju chybu napraviť. Režisér nám neukáže ako to nakoniec dopadne, ale myslím, že každý si domyslí po svojom. Odporúčam.

Štastné dni od začiatku presvedčia až škandinávskym "spoločenským realizmom", kompozične precíznou a invenčnou kamerou a veľmi dobrou prácou s priestorovým zvukom: napríklad hluk práčok v čistiarni zintenzívňuje chladný a živočíšny dojem z pôrodu, ktorý počas prevádzky prebieha vzadu za závesom. Film osídľujú prevažne mladšie postavy oscilujúce kdesi na okrajoch maďarskej spoločnosti, na prvý pohľad bezcitné a ľudsky zosurovené, ale práve vďaka svojej bezcieľnosti veľmi zraniteľné. Postava, ktorá je od začiatku profilovaná ako výnimka - rozumná žena v stabilnom vzťahu, finančne sebestačná a s ambíciou založiť si rodinu, hoci aj potenciálne kontroverzným spôsobom - sa nakoniec ukáže rovnako pripravená s nikým sa nemaznať a ísť si tvrdo za svojím cieľom. Zámienkou pre vyslovene ironický názov filmu je dusné maďarské leto, počas ktorého sa smutný a krutý príbeh odohráva. Istou slabinou filmu je pre mňa evidentne štylizovaný charakter väčšiny scén: postavy sa celkom nenútene správajú nanajvýš zvláštne vo vysoko vizuálne vďačných prostrediach, a niekedy je tomu celkové vyznenie až príliš podriadené.

Nějak nechápu co těmito pseudodokumentárními orgiemi chtěl režisér říci. Snímek je nezajímavý, odtažitý a jediné co se dá jakstaks zkousnout je zajímavé minimalistické ztvárnění s hrstkou neotřelých kompozicí.

Hluboký film o ničem. Režisér se snaží divákovi vsugerovat, že svět je plný více či méně uchýlných podivínů, kteří se mátožně pohybují v bizarních proštředích a řeší nesmrtelnost chrousta. Vskutku hloubka!

Natáčet filmy o mladých lidech, se kterými se život nemazlí a oni jsou stejně zvyklí rány přijímat jako zasazovat, je docela dobrý nápad (u nás se to ale nedělá). Potřebuje jen lepší scénář - ti neherci mi nijak nevadili.