Soukromý život Alžběty a Essexe (1939)

Jedná sa o kolorovanú štúdiovú kostýmovku (krásne kolorovanú) s bohatými kulisami a kostýmami a vtedajším typickým melodramatickým spracovaním. Je veľmi citeľné, že vychádza z divadelnej hry - je veľmi ukecaná a odohráva sa väčšinou v dvoch palácových scénach. Takmer celý film je o dvoch vznetlivých a labilných postavách, ktoré si napriek mileneckému vzťahu iba ťažko hľadajú cestu k sebe. Scén, kde sa rozhadajú a v nasledujúcich sekundách rýchlo udobria, aby sa následne opäť pohádali či urazili, je pomaly nespočetne. Obsadenie je skvostné, okrem dvoch hlavných a ťahajúcich protagonistoch aj také mená ako mladý Price (ešte bez typickej brady) či mladá Havillandová. Snehobiela Bette Davisová s tou červenou parochnou vyzerá ozaj odpudivo, až sa divím Flynnovi pri jeho romantických scénach.

Z Hollywoodskych filmov si myslim, ze zadny sa nedrzi verne historickej predlohy a prikrasluje si ju, naopak zase historicka predloha je pre filmarov casto prilis narocna , tazka a informacne vycerpavajuca, tazke musia - aby bol film pochopitelny aj pre sirsie obecenstvo a laikov- nedoukov - film skratit, prisposobovat a kopu info vynechavat + pochopitelne imrovizovat tak, aby aby sa film nielen financne uchytil /aby bolo na vyplaty, komparz, kulisy atd atd atd/, ale aby bol zrozumitelny a hlavne pozeratelny. Potom si treba davat pozor na nudu, ktora je casto nevitanym hostom vo filmoch, a svinsky vela ludi ju nema rado - lebo ludovo povedane : hovno sa tam deje. Kazdopadne pribeh Elizabeth I /cca 1533 - 1603/ a jej velka laska k muzovi menom Devereaux je dobry namet na film + do toho este boj so spanielskym vojnovym lodstvo, neodmyslitelne intrigy. A ma m rad tieto stare filmy, lebo viem, ze u vojnovych subojov lodi sa neuplatnovalo zelene platno a rozhodne tam neboli PC triky ani digitalny mrdnik. Co je u takeho filmu Tchor dobrym zvykom. To je myslim vsetko, co som videl, dalsie intelektualne veci a zalezitosti z filmovej teorie rad prenecham miestnym vystudovanym filmovym teoretikom -elitarom. Kazdopadne sa roly Elizabeth I perfektne zhostila bravurna Bette Davis /Dead Ringer, What ever Happened to Baby Jane, Vse o Eve/ a v roli Devereauxa bol nemenej zaujimavy sympatak Erroll Flynn /Operace Burma 1945, Dobrodruzstvi Robina Hooda 1938, Dama ze Sanghaje od isteho Wellesa/. Skoda toho dost pomaly sa vlecuceho stredu filmu, som sa nudil a dialogy tvorili podla mna len vatovo plane plky. Ktore sa casto nedali pocuvat. Okrem uz spominanych hercov tam znamych xichtov bolo viac : Olivia de Havilland /Gone with the Wind 1939, Dedicka 1949/, Donald Crisp /Muz z Laramie 1955, Saddle the Wind 1958/ a hororova legenda Vincent Price. Vyborne, Michael Curtiz ako reziser ma neskutocne zaujal a jeho filmy su pre mna rozhodne zaujimavejsie nez povedzme vsetky tie Tchory : 70 %

Až příliš poplatné divadelní předloze - je to v podstatě jedna dlouhá, nudná konverzační scénka o tom, jak se Alžběta s Essexem hrozně milujou, ale nemůžou spolu bejt. Po chvíli už to značně leze na nervy.

Pekne som sa unudil pri tomto pekne natočenom bla bla bla. Ono nečakal som masové bitky v Technicolorovom prevedení, ale ukecanú melodrámu plnú intríg takisto nie.

Epické kostýmní drama se odehrává v sedmnáctém století na dvoře královny Alžběty, která má pletky s hrabětem z Essexu. Hudba - Erich Wolfgang Korngold. Kamera - Sol Polito