Smutné jazyky (2018)

Na Smutné jazyky som čakal asi rok, lebo som ich prepásol v kine. Roky sa zaujímam o neštátne jazyky, aj keď slovanské, takže som sa veľmi na film tešil, že sa dozviem veľa nového. Lenže 80% tu zmienených faktov som už vedel. Oni nie sú až tak neznáme, ako nám tvrdia protagonisti. Kto sa pýta, ten sa dozvie. Mrzí ma, že ide o smutné spomínanie na krivdy z minulosti. To, čo sa stalo karpatským Nemcom je hrozné, ale odchádzajúce jazyky si zaslúžia poctu a pozitívnu rozlúčku s nimi.

autor v sa snažil poukázať na rôznosť - odlišnosť nemeckých nárečí na Slovensku podľa krajov, či dokonca v rámci regionu medzi obcami, čo bežného - laického diváka až tak nezaujme , preto ponechal vo filme aj rozprávanie starých ľúdí o tom, ako to bolo cez vojnu a krátko po vojne o trápení , nevraživosti voči členom nemeckých menšín zo strany vladnych orgánov (Benešove dekréty, udalosti v Sklennom, na Hornej Nitre, či smutný koniec dobšínských Nemcov v Přeove) ale aj slovenských občanov, tento fakt málo poznaný naschvál zamlčovaný robí pre obyčajného diváka zaujímavejší.

Zaujímavý dokument o téme, ktorá je v našej republike ani nie že potlačovaná, ale skôr ignorovaná vďaka nevedomosti našej histórie súčasných generácií. Anna Grusková odkrýva ďalšieho kostlivca v skrini slovenskej histórie a samozrejme sa značná časť dokumentu zaoberá vojnovými a povojnovými udalosťami v otázke správania sa voči civilným Nemcom a ich vysťahovávaním na základe Benešových dekrétov. Odniesli si to aj Maďari, aby sme boli exaktní. Hádzanie všetkých do jedného koša, to je také slovenské...ako by povedali internetoví diskutéri. Ale nie, toto nebude iba naša vlastnosť.

K videni v archivu Slovenske televize.

Pekný dokument, prekvapilo ma, kto každý sa hlásil ku karpatským Nemcom. Nadstavba dokumentu hovorí o tom, že táto kultúra karpatských Nemcov pomaly končí a nahrádza ju...v závislosti od konkrétneho miesta... iná kultúra.