Sbohem Galaktickému expresu 999 (1981)

Spoilery. Pokračovanie fillmu Ginga tetsudō 999 hrá na vážnejšiu strunu ako jeho predchodca. Funguje je to však len na začiatku, ešte na Zemi, no tu nie sú uveriteľné motivácie postáv, ktoré sa ženú k Expresu len kvôli nejakému, možno falošnému odkazu. Scenár si opäť v neriešiteľných situáciách pomáha náhodami, čo zasa kazí celkový dojem filmu a ponúka viac otázok ako odpovedí (napr. konanie Maetel je nepochopiteľné, akoby sa rozhodovala len podľa nálady a jej cestovanie v čase si môžeme len domyslieť; postava Fausta neobstojí ako postava záporáka, nič morálne zlé, čo spravil, zobrazené nie je, ani sa o tom nehovorí, až na jeho záverečný súboj s Tecuróm, navyše jeho minulosť je vypovedaná len jednou krátkou vetou). Vizuálne pôsobivé anime, ktorého vážnosť funguje len v úvode, dokáže však zahrať aj na humornú strunu, no kazia ho časté náhody, nevypovedané nejasnosti a príliš rozťahaný záver.

Obsahuje spoilery.Adieu Galaxy Express 999(čo je názov zo všetkých zrejme najkrajší a môjmu francúzštine naklonenom uchu najľúbeznejší) má oproti jednotke jeden veľký rozdiel. Už od prvej minúty, kedy sme vhodený priamo na pochmúrne bojisko na zničenej planéte, ktorá kedysi niesla meno Zem je jasné, že tentoraz už ide o čosi, čo sa môže honosiť nálepkou "veľkofilm". Tempo nedáva ani na chvíľu vydýchnuť, reťazí akčné prestrelky, quick-time eventy a ďalším rozpracovávaním mýtu o chlapcovi, ktorý sa dostáva do novej kapitoly, nadobúda apokalyptických rozmerov. Druhý Galaktický expres však hodnotím plným počtom len o fúz po zvážení jeho kvalít. Vychádza tu totiž na povrch nedopovedanosť a tentoraz už je zhustenosť a skratkovitosť v istých momentoch cítiť; zároveň sa do deja vkráda pátos, našťastie v znesiteľnej miere. Plný počet napokon predsa udeľujem najmä z dôvodu veľmi nečakaného a pôsobivého rozvinutia role femme fatale Maetel ako nástupkyne svojej matky do jedného z ťažiskových leitmotívov a tiež Star Wars jemne evokujúceho (a teda aspoň pre mňa predvídateľného), avšak zaujímavo podaného rodinného komplexu, kde otcom hrdinu je jedna z najmocnejších záporných postáv. Príbeh si podobne ako jednotka pomáha lacnými scenáristickými barličkami a ešte šialenejším a nekompromisnejším (tj. aj brutálnejším a krvavejším) tempom sa blíži do finále. I keď sa mu, tak ako prvému filmu, medzi moje najobľúbenejšie celovečerné anime dostať nepodarí, stále patrí medzi širšiu špičku produkcie japonského animačného bloku.90%UPDATE: Po čase musím uznať, že napriek hlbším intenciám mu predsa len ten príklon k pátosu a agresívnejšia tlačenka zo seriálu do filmovej formy značne uberá na pôsobivosti.80%

Tento Express je o dosť väčšie mucho, keďže tu ide ešte viac o čistokrvnú space operu, ako bol jeho predchodca. Vesmírne bitky, gigantické industriálne planéty, mimozemšťania. Šmakuje mi to.

Pokračovanie Space Opery stratilo trochu svoju opulentnosť riešením vzťahov aj keď na pozadí stále ostáva vysporiadanie sa s mechanickou zrúdou. Vyvrcholenie mi, ale pripadlo len ako vysporiadanie sa s dospievaním.

Po pěti letech jsem se konečně rozhodl pustit si druhý díl Galaktického expresu 999. První polovina filmu dechberoucí, opět jsem pocítil to co před dlouhou dobou, a byl jsem opět vtažen zpět do tohoto zajímavého sci-fi světa. Nádherný vizuál, skvělé nápady, povedená akce, hutná atmosféra. Jenže v druhé polovině to šlo jaksi všechno kvalitou dolů. Jednání postav, nahodilé scény, spoustu otázek a nejasností, které mi nedávaly moc smysl. Byl jsem ovšem rád, že se zde jako deux ex machina hned několikrát objevil kapitán Harlock s jeho posádkou. Ten svět, jakoby tu ztratil oproti jedničce nějaký řád a pravidla, a těch logických děr tu je prostě zbytečně moc. Co mě ovšem zklamalo asi nejvíc, je jednání a motivace samotné Maetel, která oproti prvním dílu ztratila většinu svých typických sympatických rysů a vystavěného charakteru. Aspoň Tetsuro byl takový, jakého si ho pamatuji. Druhý díl ovšem hraje na vážnější notu, je existenciálnější, pokládá celou řadu otázek o samotné podstatě lidského života a srovnává smrtelnost a nesmrtelnost našeho pokolení. I tak to byl pro mě ovšem nostalgický návrat do tohoto zajímavého univerza, a musím uznat, že Rintaró patří právem mezi významné režiséry japonské kinematografie.(22.12.2024)