Sakura no sono (1990)

Na dievčenskej strednej škole sa chystá výročné divadelné predstavenie "Višňový sad" odAntona Čechova. Pristihnutie jednej zo študentiek, ako mimo školy fajčila, ale celú hru razom ohrozuje. Dráma režiséraShuna Nakaharuz roku 1990 je relatívne komorným počinom, odohrávajúcim sa počas jedného (pol)dňa vo výpravne obmedzujúcich priestoroch školy, kde študentky dolaďujú posledné detaily na kostýmoch či si opakujú repliky svojich postáv. Popri tom ale riešia ako nepríjemnú vzniknutú situáciu, vnášajúcu medzi ne dávku neistoty, tak "bežné" dievčenské problémy. Hoci je na jednu stranu snímka relatívne intímnou záležitosťou v zmysle, že si všíma menšie či väčšie trápenia a obavy jednotlivých študentiek, na druhú stranu na diváka nepôsobí ako obsahovo dostatočne výrazné dielo. To ale paradoxne nemusí byť natoľko spôsobené scenárom, ako už spomínanými priestormi, v ktorých sa film odohráva. Hoci komornosť vo väčšine prípadov funguje, v Nakaharovej snímke skôr limituje. Človek čaká, že sa príbeh každú chvíľu už konečne poriadne naštartuje, ale rozbeh neprichádza. Ako keby sa pre steny školy nemal kam "rozpínať". A táto skutočnosť sa potom najväčšmi podpisuje na celkovej kvalite diela. Je to škoda, pretože zoSakura no sonocítiť potenciál, ktorý ale, bohužiaľ, zostáva do veľkej miery nevyužitý. A to nielen z hľadiska príbehu. Na začiatku si možno všimnúť aj jeden či dva famózne zábery, neskôr ale práca s kamerou upadá, hoci najhoršia určite nie je. Najvýraznejším a najlepším aspektom Nakaharovho filmu je v každom prípade herecké obsadenie.(04.12.2025)

Neobvyklý kousek kde hlavním a vlastně jediným tématem je příprava vystoupení na závěr školního roku. Pobíhá zde asi dvacítka mladých děvčat (v tomhle si nemám nač stěžovat :-)) a divák sleduje jejich trable zejména okolo zmíněného vystoupení - pro nepatřičné chování jedné z nich dochází k hrozbě, že se přeruší každoroční tradice a vystoupení bude zrušeno... Trošku nevím, co si o tomhle díle mám myslet - na holky se samozřejmě moc hezky dívalo, ale obsahu není mnoho a atraktivou rovněž příliš neoplývá - zkrátka jen události kolem představení a do toho něco málo ze vztahů mezi děvčaty. 62%(29.04.2018)

Ak ATG (art theatre guild, niekolko filmov islo na febiofeste 2007) zo 70. rokov nova japonska vlna, tak 90 roky priniesli novu novu vlnu. kitano ci koreeda sa stali respketovani po celom svete, t. miike ci sabu ziskali kultovy status. existuju vsak aj doleziti, nadejni takmer neznami japonski filmari, ktori zacali tocit v 90. rokoch. kohei oguri sice zacal tocit uz 80. rokoch, ale az 90, roky mu priniesli cenu v Cannes. Napriek tomu zostava tkamer neznamy. Shun Nakahara tiez zacal natacat skor, ale az v 90. rokoch natocil vazny film, dovtedy, paradoxne, tocil pornofilmy. Bohuzial, film nebol predstaveny na svetovych festivaloch a tak tento japonsky Truffaut zostava takmer neznamy. Precizne a jednoducho natoceny Ceresnovy sad je dramou bez velkeho pribehu, bez hlavnych postav. Dievcensky divadelny kruzok chysta na zaver skolskeho roka kazdorocne stale tu istu hru Pavla Cechova, Ceresnovy sad. Od skoreho nedelneho rana az do predstavenia sledujeme priblizne 20tku dievcat nezaujatym dokumentarnym stylom. A to je v podstate vsetko.(08.04.2007)

Film o mladých dívkách - pro mladé dívky -:)(27.11.2020)