Sadko (1952)

Komentář k Sadkovi je nejlépe začít srovnáním s filmem, který v tomtéž roce vznikl u nás a pohybuje se ve stejném žánru. Pyšná princezna Bořivoje Zemana je stejně jako Sadko zřetelně poznamenaná státní ideologií (film konec konců vznikl pod patronací ministerstva propagandy), tím ale veškerá podobnost končí. Česká pohádka baví i po 70 letech, spolehlivě vyvolává úsměv na správných místech a její sledování z vás přitom komunistu neudělá. Skvělé, typově přesné obsazení musí ocenit i dnešní filmoví fanoušci. Sadko je naproti tomu těžkopádný a naivní až běda, a pokud už rozesměje, pak kouzlem nechtěného. Jediné, co je možné hodnotit pozitivně, je výprava, na které režim opravdu nešetřil. Celkový dojem: 25 %.

Ľudia tu píšu, že vraj je to komunistická propaganda. Potom taký Jánošík musel byť komunista ako remeň. Ten chcel tiež bohatým brať a chudobným dávať. Myslel som, že film z roku 1952 a ešte k tomu sovietsky ma nebude baviť, ale bavil. V týchto starých filmoch je obrovský komparz a to mnohým dnešným chýba. Hlavne tým hollywoodským. Bude to asi tým, že zaplatiť Di Capria alebo Johnnyho Deppa vyjde ako desaťtisíc komparzistov.

Farebná sovietska rozprávka je zaujímavá po vizuálnej stránke, nie však po ostatných stránkach, s ktorými som mal problémy. Pekné exteriérové scény, pôsobivé hradisko mesta Novgorod a pekné exotické lokácie - farba tomu iba pomáha. Čo však z toho, keď hlavná postava je nadutý a do všetkého sa hrnúci magor a chválenkár. Zvonmi budí celé mesto, aby sa chvastal, že niečo dokáže, na cudzej oslave uráža miestnych a kritizuje. Lebo vo svete na nič iné nečakajú, len na akúsi soboliu kožušinu a obyčajnú ruskú medovinu. Všetko chce riešiť okamžite, bez rozmyslu, ako keby bedač a problémy nikdy dosiaľ nevidel. Áno, chudobný plebs (bežný ľud) treba nakŕmiť, ošatiť a obšťastniť - a to všetko na úkor bohatých a nadutých kupcov (buržoázia). Do všetkého tí Sovieti pchali svoju odpornú ideológiu. Do toho všetkého neustále spevácke vložky, ktoré ma iritovali. Prvá polovica filmu je naviac nudná, stojí na jednom mieste. Našťastie, zachraňuje ju výprávná druhá polovica, kde už hrdinovia zažívajú aj nejaké dobrodružstvá. Po 3 zastávkach však už smútia za domovom, však kde inde je lepšie na svete, než v rodnom Novgorode. Vizuálne pekné, ale inak sklamanie.

Je to jeden z maximálne vydarených filmov SSSR s rozprávkovou, ľudovou tématikou o novgorodskom kupcovi Sadkovi so všetkými atribútmi ruských bylín, ktoré všetky uchovávajú hlbokú múdrosť ruského, slovanského prvku. Zajatie vtáka šťastia Fénixa - v ženskej podobe, ponorenie sa do morskej ríše cára Saltána a vábenie nereíd, jeho dcér, a nakoniec poznanie, že šťastie sa dá nájsť iba v súžití s ľuďmi a v pomáhaní jeden druhému. Tieto detské filmy sovietskej epochy DODNES nemajú konkurenciu. Kam sa hrabú hollywoodské bláznivé filmičky.... Režisér Ptuško nakrútil aj ďalší prekrásny film "Kamenný kvietok", a treba povedať, že Stalin sa zaujímal o tvorbu práve takýchto krásnych filmov pre deti....Viem že tunajší nenávistníci tento názor nezdieľajú ale nech sa im brká ježia...

Solídne veľkolepá bylinovka. Občas je úsmevné, kam všade a ako rýchlo sa dá doplávať z Ruska, ale film má neopakovateľnú atmosféru a dnes už "klasický" sovietsky vizuál. Pôvodný SÚBOJ TITANOV asi znamenal pre svetovú kinematografiu viac :), ale Sadko je v rámci "európskej fantasy" viac ako slušný zárez...