Rabaka (1989)

Z filmu režiséraDušana Rapošaz roku 1989 o skupine Elán, ktorá sa z nejakého dôvodu v tomto prípade volá Rabaka, jasne cítiť, ako komunistický režim mlel z posledného. Na ploche približne hodiny a pol je totiž toľko priamej kritiky boľševika aj pohľadu na neskrývanú skutočnosť (nedostupnosť tovarov a materiálov, reči o Západe, zachytenie rozmáhajúceho sa bezdomovectva, erotika...), že len niekoľko rokov predtým by niečo také ani zďaleka nemohlo uzrieť svetlo sveta. A hoci je takýto pohľad divácky zaujímavý, dojem z neho kazí to, v akom filme sa vyskytuje. Dielo, ku ktorému Dušan Rapoš vytvoril scenár spoločne sBorisom Filanom, totiž zlyháva hneď vo viacerých smeroch, pričom scenár je jedným z nich. A zlyhanie je to pravdepodobne vôbec najciteľnejšie. Príbeh o skupine Rabaka je nekonzistentný, skáčuc od jedného k druhému a od druhého k tretiemu s tým, že postavy riešia raz to, inokedy ono, ale divák nemá pocit, že by snímka mala jasne vytýčenú hlavnú rovinu, ktorej sa venuje (ignorujúc večné snahy o získanie pódia, na ktoré niet materiálu). Jednotlivé aspekty príbehu nejasne začínajú a nejasne končia, neraz takmer nedávajúc zmysel. Zle napísaný scenár sa odráža aj na chabých dialógoch postáv, ktoré ešte znásobujú ako skoro až zúfalé herecké výkony najmä členov skupiny Elán, tak aj zlé predabovanie maďarských hercov do slovenčiny. Aby toho nebolo málo, veľa kvality nepobrala ani technická stránka filmu. V jej prípade do očí najviac bije slabá kamera (predovšetkým pre zlé zachytenie svetla a tieňov) a neraz aj strih. Pozitívami, ktoré mierne naprávajú celkovú pachuť z diela, sú autentická bratislavská výprava, orientujúca sa prevažne, ale nielen na centrum mesta, a (s prižmúrenými očami) hudobná stránka. Ani jedno ani druhé ale z počinuRabakanerobia dobrý film. Kvalitatívne dosahuje nanajvýš úroveň lepšieho podpriemeru, aj to iba vďaka spomenutým pozitívam. Nebyť ich, bolo by to so snímkou Dušana Rapoša ešte horšie. Aj tak však na diváka najväčšmi "zapôsobí" najmä chabý scenár a mizerné hranie "elánistov" na čele sJožom Rážom, ktorý svoje repliky prednáša horšie ako posledný ochotník.

Občas si pozriem nejaký socialistický "skvost", ale toto bolo "pecka". Rovno medzi oči. V podstate nepozerateľný film, so šialeným príbehom, plný nehercov. Týpci z fiktívnej kapely polovicu filmu rozprávajú, aký budú mať come-back, čo všetko treba napísať, koľko pesničiek a podobne, ale stále sa niekde pofľakujú, trepú voloviny a nakoniec sú cez noc hviezdy. Je to strašne natočené, urobené, takmer nikto nič nehrá. Jediným plusom sú pesničky skupiny Elán, ktorá robila kedysi dávno celkom príjemný pop, no a náhľad do socíku, čo je ako prísť do zúfalo nevtipného, šedého a depresívneho komunizmu. Ráž sa kedysi vyjadril, že v osemdesiatych rokoch zarobila skupina Elán Československu 200 miliónov a horko ťažko vydolovali pár miliónov na tento film. Tak to bola vážne chyba. Filan by mal zostať pri písaní pesničiek, básní a správne sa vyjadril, že čokoľvek zaujímavé by im nepovolili. Tak zostalo to nezaujímavé. A ešte k tomu príšerne natočené Rapošom. Aj keď sa snažili poukázať na problémy umierajúceho socializmu (kriminalita, násilie), všetko to vyznelo hrozne umelo, strojene, nedôveryhodne. V podstate to bolo jeden otrasne napísaný videoklip trvajúci 90 minút. Takže žiadny Hard Days Night alebo Help! od Beatles sa nekonal. Beatles mali nekonečne väčšiu charizmu, lepšie pesničky, bol to skutočný rock n roll a pred kamerou dokázali vypotiť aspoň nejaké vtipy. Elánisti stoja ako herci za prd a nie sú to žiadni rockeri. Možno chlastali ako Aerosmith, ale inak to bola popová kapela, ktorá vedela vypotiť pekné pesničky, ale to je všetko.

Hlavnou postavou filmu je scenárista, ktorý by sa zišiel pri tvorbe tohto filmu. Ten sa asi nenašiel, alebo bol v nemocnici, a tak niečo zosmolil Rapoš, ale vyšlo to oveľa horšie ako vo Fontáne. Elánisti nie sú herci, takže chýbajú herci, niektorých radšej prebovali, Joža nie, to by bol nonsens. Dávno som film chcel vidieť, rád by som dal tri hviezdy aj za hudbu, ale nedá sa to. No a bez hudby Elánu by to neboli ani dve. ––––Podkolienky sú nám pod kolená. Pokiaľ by nám mali siahať ponožky?

"Na to je strašne veĺa ĺudí, ktorý si betálne žijú. Ktorý strašne dobre vedia vysvetliť, prečo sa to nedá. Ale my musíme zistiť, ako sa to dá. Aj keď sa to nedá." Byl jsem připravenej na to, že uvidím příšernej film s písničkami z jednoho ze slabších alb tehdy megapopulárního Elánu. Očekávanej průšvih se však nekonal. Samozřejmě, že se jedná o pokus vytěžit další mrzkej peníz z popularity skupiny. Zcela se to nepovedlo, snímek je pojatej spíš jako lehkej náznak dobovejch problémů, jako je třeba svatba kvůli dovozu mixážního pultu ze zahraničí. Navíc hudebníci byli identifikováni jako herecký dřeva, ale vše zachraňujou s nástroji v ruce a já jsem si s nimi u obrazovky docela slušně zaskřehotal.

Elán mám rád. Vůbec od doby, kdy jsem poslouchal noční show s kapitánem Otou (což byl pořád, který chodil minimálně zhruba deset let zpátky na nějakém českém rádiu (Impuls nebo Frekvence 1?)) mám slabost pro písničky slovenských kapel jako třeba Elán, Team, Modus, No Name a slovenských zpěváků, jako třeba Miro Žbirka a Peter Nagy. Proč tomu tak je se mě neptejte, to dokážu pochopit snad jen já sám. Každopádně až nedávno jsem se dověděl, že Elán má svůj vlastní film, ale trochu jsem jeho zhlédnutí odkládal, protože ho natočil Rapoš - a Rapoš je debil. Neumětel a debil. A i tenhle film grandiózně zkonil. Celé to je hlavně o písničkách, které jsou dobré, bohužel to celé kazí Rapošův um mě naprosto znudit a zbavit jakéhokoli zájmu o sledování příběhu během 15 minut. To se mu povedlo i u Muzzikantů, ale u Rabaky jsem to nečekal. On teda ten děj nebyl moc zajímavý i tak, ale Rapoš to dokázal zkazit ještě víc. Takže jediné pozitivní je tu kamera a písničky, díky kterým mi to hodnocení jen tak tak vychází na slabé 2*. Jinak bych šel o dost níž.