Purpurové řeky (2000)

Francúzsky krimi thrillerLes Rivières pourpreszo začiatku nového milénia najmä vo svojom úvode vykazuje značný potenciál. Nič zbytočne "nenaťahuje" a diváka okamžite "vťahuje" do príbehu, v ktorom na brutálnu vraždu nadväzujú záhadné okolnosti. A neskôr aj ďalšie vraždy. Spočiatku dobre pôsobiaca temná atmosféra francúzskych Álp sa ale postupne mení na "vyumelkovanosť", pričom príbehová stránka diela režiséraMathieuho Kassovitzana seba zbytočne kladie ďalšie a ďalšie vrstvy. V princípe tak ide o snímku so značnou klesajúcou kvalitatívnou tendenciou s tým, že dobrý (ba možno až veľmi dobrý) úvod sa transformuje do podoby nevýrazného priemeru. Nechceme veľa prezrádzať, ale kombinácia "klasických" vrážd, horolezectva, náboženských motívov, tajomnej univerzity, eugeniky, (neo)nacizmu a tráum z minulosti (a našlo by sa toho snáď ešte viac) je možno až príliš. Opäť sa tak potvrdzuje klišéovité "menej je niekedy viac".Les Rivières pourpressa na ploche približne sto minút mení z potenciálne vynikajúceho temného thrilleru na ľahko zabudnuteľný priemer. Celkový dojem "koriguje" hlavná herecká dvojicaJean RenoaVincent Cassel, ale, bohužiaľ, prekombinovaný a postupne slabnúci príbeh zatieňuje všetko ostatné.

Boží mysteriózní film, teda alespoň prvních 70% filmu je naprosto boží a byla jsem připravená tomu dát plný počet hvězd. Pak ale přijde závěr, který vše naprosto pokazí. Najednou se z toho úžasného mysteriózního thrilleru stává nelogická blbost, která hraničila až s telenovelou. Je to obrovská škoda, mělo to velký potenciál, jen kdyby ten konec udělali nebo vysvětlili jinak.

Krásná čtyřhvězdičková záležitost, říkal jsem si na začátku. Výborná atmosféra a’ laSevena charismatičtí protagonisté. Pak to začalo blednout, svůj vzor vykrádat až moc okatě a v některých scénách působit trapně až nechtěně směšně. Stále hloupější a hloupější a ještě k tomu dvojčata! Jako vážně?! Bohužel, omlouvám se, ale pro mě velké zklamání. Na počátku byla naděje. Na konci zbyla jen mnohem horší kopie Seven.

Zub času cítiť, no iba v pár momentoch. Výstavba príbehu od začiatku budí zvedavosť, drží v napätí, trochu zbytočne zrýchľuje tempo keď netreba ale aspoň to má energiu. Temnú zápletku, zaujímavú kameru a neohrabaný vizuál aký k európskym filmom s podobnou tématikou sedí. Aspoň podľa mňa teda. Ústredná dvojica mala charizmy na rozdávanie(ajkeď vidieť Casella ako sa bije vyzeralo zbytočne úsmevne)a aj finále uspokojilo moje potreby. Viem si ale predstaviť že v knižnej podobe by fungovalo lepšie. Dosť vecí odpúšťam lebo som mal na film vyslovene chuť a dlhšie sa na neho chystal, no keď mi výsledok sadne, nemám až tak potrebu rýpať. Hlavne keď ma z fleku napadnú menej kvalitné žanrovky ktorým som dal iba o hviezdu menej.

Mathieu Kassovitz je taký priemerný francúzsky režisér, ktorý mal bez pochyby ambície vliezť do Hollywoodu a ukázať tým amíkom, že rešpekt. Brány mu mali otvoriť práve Purpurové rieky. Ani neviem identifikovať prečo, ale nestalo sa tak. Brány sa však týmto filmom otvorili pre jedného z najškaredších sympaťákov filmovej branže, Vincka Kasela. To Reno je iná káva, keďže v čase Purpurových riek už bol hviezdou aj za veľkou mlákou. PR sa mne v zásade páčili, lebo jednak som fanúšikom srilleríkov v ktorých vrah plánovane vedie políciu až k jeho odhaleniu (jeblington), jednak mám rád oboch hercov v hlavnej úlohe, no a tiež sa mi páčila atmosféra spôsobená vraždami, horami, a predovšetkým frantíkmi, pretože som, alebo som skôr bol, fanúšikom francúzskej kinematografie. Páči sa mi nápad s genetickým “bludiskom” na univerzite a hoci som pri prvom pozretí pred rokmi miestami strácal logickú (alebo som ani nenašiel) niť, tak za jedinú slabú stránku filmu považujem ženskú posádku bez sexepílu, o kráse sa nebavme ani okrajovo. To je škoda. Inak si to vždy rád pozriem znova, prípadne to iba čiastočne prespím, ale hlavne, že to chalaniská vyriešia. Nezabudnite, ak ste v horách, pozor kam šliapete. Najmä nešliapte na nasrané dvojčatá. To sú s tým potom opletačky.