Před bouří (2000)

Je to dobre vymyslené, len nie veľmi realistické. A to práve Škandinávci zvyknú točiť najrealistickejšie filmy. Máme tu dve postavy, okolo ktorých sú vystavané dve rôzne dejové linky. Môžeme im porozumieť, no len ťažko s nimi sympatizovať. Zrejme je to aj fajn, keďže postavy tým pádom nie sú čiernobiele. Zaujímavé je pozrieť sa na obe komunikované témy (šikana a terorizmus) s odstupom dvoch desaťročí. Detskí herci opäť skvelí.

Dve nezávislé dejové línie, ktoré sa k záveru pekne pretnú. Prvá je o moslimskom prisťahovalcovi, ktorý sa v novej krajine snaží začať nový, lepší život. Lenže minulosť si nás skôr či neskôr všetkých nájde, nedá sa pred ňou uniknúť. Druhá je o šikanovaní a o tom, ako to môže dopadnúť keď sa pred týmto problémom budú zavierať oči. Sociálny rozmer snímku je tu naozaj veľmi veľký, opisuje veľa problémov čo sa týka prisťahovalectva, neúspešnú integráciu, ľahostajnosť úradov, privieranie očí nad šikanou na školách.... Len škoda, že väčšina z toho sa tu rieši dosť povrchne, laxne a len z jedného uhla pohľadu. Nevidel som tu ani jeden náznak možného riešenia uvedených problémov. Žeby žiadne neexistovalo? Ako to skončí, keď sa nechá všetko tak? Film vznikol pred 15 rokmi a pár prvých nejasných kontúr odpovedí na uvedené otázky je vidno až teraz. Nič dobré z toho nepozerá.65/100

Musím sa priznať, že pri pozeraní tohto filmu mi par krát vyrazilo dych! Je v ňom toľko absurdných situácií a dialogov, že občas som nevedel, či nesledujem čiernu komédiu... Najmä teda mladý Leo všetkým prechádzal s chladnou hlavou, akoby sa ani nechumelilo! Toto sa vidí maximálne tak v korejských filmoch, u ktorých neviete, či si z vás robia prdel, alebo to myslia serio. Až na ten koniec teda, po ňom mi do smiechu moc nebolo...

Z filmu mam opacny dojem ako z dalsieho Svedskeho filmu Snabba Cash. Tentokrat je film plny emocii a rozhodne nie je chladny. Bavilo ma ho sledovat, postavy si ma ziskali, ale stvrtu hviezdicku nedam, lebo bol miestami prilis prekombinovany a koniec na mna nijak emocialne nezaposobil. Skôr som mal z neho WTF dojem. Skoda, ze sa scenaristi nedrzali trochu na uzde. Menej je niekedy viac.

Strhující drama na pomezí thrilleru, které konfrontuje morální principy a otázky na příkladu chlapce, který se postaví šikaně a postavě terroristy z donucení. Mistrovsky odrežírované, dramaturgicky přesné a přitom tak živé a barvité.
" Videla jsem deset tisic filmu a to nepocitam dva propadaky, jeden s Careym, druhy od Kurosawy".
Vyborne propletene, pateticke, necernobile, originalni a se skvelou kamerou a hrou detailu (berusky, pistole, sestrihy na pocatku a na konci). Svedska kinematografie byla na prelomu devadesatych a noveho tisicileti na vrcholu a Parsa je jeden z nejlepsich reziseru-imigrantu...