Poslední taxi do Darwinu (2015)

Last Cab to Darwin ponúka divákovi veľmi jemným spôsobom natočenú drámu so smutným námetom umierania. Je trochu na škodu, že je miestami až zbytočne ležérna, dalo by sa to pochopiť keby aspoň svojimi štylistickými prvkami formálne prispievala k samotnému príbehu, to však nebol tento prípad. Preto ma film oslovil hlavne po obsahovej stránke, niektoré situácie v následnosti s ich myšlienkovým pozadím vážne stoja za to. Silný priemer.65/100

Jemno-solídne, vďaka obyčajnému príbehu s neobyčajne krutým osudom zo života staršieho jedinca, ktorý môže postihnúť každého, podaná anti-reklama eutanázii, kedy si človek i v relatívne najťažšej chvíli môže uvedomiť, že život napriek všetkému zlému, vďaka blízkym priateľom či partnerovi, nemusí stáť za hovno. Priznám sa, spočiatku ma samotná story nijak extra nezaujala. Tempo bolo príliš pomalé, a bez mimoriadne "ťažkých" scén, na ktorých je "dráma" priam závislá, len sťažka docieliť plnú pozornosť diváka. Lenže, ako plynula minúta po minúte, akoby si ma samotný snímok (ani neviem prečo) predsa len postupne získaval. Film dobrý, ale na vyššie hodnotenie to nebude.

V poslednej dobe ma austrálske filmy milo prekvapili. Tento film je adaptáciou rovnomennej divadelnej hry Rega Cribba z roku 2003. Toto malé zamyslenie sa nad prognózou smrti veľa nevysvetľuje o postavách a ich motivácii. Skrátka každý reaguje na to, čo mu život prinesie. Rex sa dozvie, že čoskoro zomrie a rozhodne sa vycestovať za smrťou, vlastne po prvýkrát v živote opustí svoje mesto. Polly zdedí dom, ale stratí priateľa, Tilly opraví auto tomu správnemu človeku, ktorý mu môže pomôcť so životom, Julie chcela iba vidieť slnko, ale získa nezabudnuteľný zážitok. Doktorka Farmerová kvôli Rexovej tvrdohlavosti postúpi v schvaľovacom procese pre svoj prístroj na eutanáziu. Malé osobné príbehy, zamyslenia sa a rozhodnutia už boli spracované, ale v austrálskom kontexte získavajú zase iné zafarbenie. Možno trochu drsnejšie, úsečnejšie a samostatnejšie, ale stále zaujímavé.

Navzdory tomu, o čom tento film je, pôsobí tým klasickým feel good feelingom (nezávislých) road movies. Je to aj čiastočne buddy movie a romanca (na viacerých frontoch). Najviac mi štýl filmu pripomenul Hopkinsa a jeho jazdu za jazdou o prekonanie rýchlostného rekordu. Problém môže byť v tom, že v reáli by chlapík možno umieral sám v ukrutných bolestiach v nemocnici. Ale aspoň pôjdem spať s dobrým pocitom a nie v stave túžby po eutanázii, ako sa mi často stáva po ľubovoľnom festivalovom dni. Potom odpustíme aj viaceré otrepané a banálne klišé prvky. Pokiaľ si robíte nejaký rebríček súčasných najsympatickejších a najkrajších herečiek, tak po tomto filme si doňho pridáte Emmu Hamilton.

Může být film o umírání a cestě sympatického hlavního hrdiny za legálním ukončením života eutanázií pozitivním "feel-good" filmem? V tomhle případě může. A Michael Caton ve své životní roli je skvělý.