Pevnost Saganne (1984)

Fort Saganne je film, ktorý vďaka kamere, ktorá naplno využíva výhody a krásy púštneho prostredia, ponúkne oslnivý vizuálny zážitok. Snaha o výpravnosť tiež nevychádza na zmar, horšie je to však s réžiou a scenárom. Väčšina scén je spracovaných dosť nepresvedčivo, stereotypne,  tempo filmu je pomalé a všetko je to akési silené a bez emócií. Chýba tu väčšia dramatickosť, a tú nedokážu vyvolať ani tých pár bojových scén. Francúzska nátura sa nezaprie, keďže veľkú časť filmu zaberajú tradičné romantické výlevy. A to všetko je naviac natiahnuté na neúmernú dĺžku takmer troch hodí, čo ešte viac rozkladá divácku pozornosť. Napriek pokusom o porovnávane sa žiadny francúzsky "Lawrece z Arábie" nekoná. 50%.

Ako (Peter) Sagan zavítal na Saharu. Zaujímavé saharské zasadenie je najväčšou devízou filmu. Musím pochváliť kameru, ktorá výborne reflektuje púštný priestor a pohlcuje diváka...natoľko, že odporúčam film pozerať v zimných mesiacoch, prípadne v chladnejších dňoch, pretože atmosféra subtrópov presahuje aj cez obrazovku. Horšie je to s dejom, ktorý sa na Sahare neodohráva, v Paríži a podobne, kde nastáva nuda doprevádzaná ešte nudnejšou romantikou. Výnimkou je len záver počas 1. sv. vojny. Spracovanie miestami pokrivkáva, také bojové scény, na Sahare či v Európe, ale pôsobivá scéna amputácie nohy, sú veľmi fajn, miestami na smiech - napr. keď sú zranenia vojakov vykreslené tak, ako keby im hlavy alebo krky niekto namaľovať veľkým štetcom ponoreným do červenej farby. Niečo také možno vydieť snáď v amatérskych filmoch či vo veľmi nízkorozpočtových slasher "kreáciách". Depardieu sa na rolu nehodí, takmer do konca som si na neho nemohol navyknúť, pripadal mi umelý, nevýrazný, unilý. Oprieť sa možno apsoň na Noireta, rozkošnú Marceauovú či domorodcov. Inak, dve pekné ženy a oni radšej ukážu niekoľkokrát holý Depardieuho zadok...to nevymyslíš, to sú Francúzi. Ukrutná stopáž filmu je doslová ničivá a dosahuje iba to, že sa divák nedokáže plnou mierou na dej koncentrovať. Hlavne romantické pasáže, ale aj mnohé iné sa dali určite o hodinu či možno aj poldruha hodiny vystrihať. Predlohu nepoznám a hoci je zasadená do zaujímavého exotického prostredia, dalo sa z témy vyťažiť aj viac.

První hodinu jsem měl dojem, že sleduju epizodu z Kamery na cestách, s podtitulem Saharou tam a zpátky. V druhé hodině se začne konečně něco dít a na začátku třetí hodiny jsem se marně bránil spánku. Ta délka je k nepřežití - není totiž naplněna zajímavým dějem, ale i dlouhými a nudnými pasážemi. Milostná zápletka je podána nevěrohodně a povrchně. Přesto se nejedná o špatný film.

Sahara nikdy nebola a ani nebude "francúzska" , ani "americká", ani "nemecká".Sahara bude navždy africká.Patrila a patrí k ľuďom, ktorí v nej žili a žijú od nepamäti.. Výborné a kvalitné obsadenie dávalo tušiť, že film bude dobrý. Páčili sa najmä pasáže z Afriky. Prestrihy do európskeho prostredia skôr nudili, aj keď jemne dokresľovali spoločensko politickú situáciu vo Francúzsku začiatku 20. storočia, zbytočne však predlžovali celkovú stopáž filmu. Napriek tomu je film v celku pozerateľný. :).

Ve francouzském pojetí zřejmě velkofilm rovná se velmi dlouhý film :) Záběry na saharské scenérie jsou překrásné a vcelku rozumím tomu, proč měl režisér potřebu použít do filmu co nejvíce natočeného materiálu, na druhou stranu je ale třeba si přiznat, že film nemá natolik složitý děj, aby bylo nutno jej vyprávět na třech hodinách. Ve výsledku tak některé pasáže mají poměrně dost pomalé tempo a působí spíše jako vizuální orgie než jako nosný prvek filmu. Velmi citelně zde chyběla ruka někoho, kdo by režiséra při finálním střihu trochu krotil. Celkovou rozvláčností se tak možná i trochu otupuje ten poměrně zřetelný protikoloniální a protiválečný tón filmu. Celkově vzato to určitě stojí za vidění, ale do top kategorie tomu něco chybí (teda vlastně spíš něco přebývá...).