Ostrovy uprostřed proudu (1977)

Franklin Schaffner je veľmi schopný režisér, ale z tejto látky sa viac vytrieskať asi nedalo. Typický pomalo plynúci Hemingway, ktorý stavia na atmosféru a zasadenie, silnejšie či dramatickejšie momenty však absentujú. Plus do toho spomienkové obzretia sa, ktoré ešte viac spomaľujú tempo. Ani snový záver mi príliš neulahodil. Hore to ťahá hlavne duo hercov Scott, na ktorého sa dá vždy spoľahnúť, a Hemmings, ktorého postava je asi najsympatickejšia. Druhým kladom je pekné ostrovno-morské prostredie, z ktorého vznikajú krásne zábery.

,,MORE MÁM HROZNE RÁD A NIKDE INDE BY SOM ŽIŤ NECHCEL. JE TO MÔJ DOMOV, MOJE NÁBOŽENSTVO, ALEBO SKÔR NIEČO, ČO MI NAHRÁDZA BOHA ALEBO NÁBOŽENSTVO. MORE DÁVA ŽIVOT A TIEŽ HO AJ BERIE. JE V ŇOM KRÁSA A OBROVSKÉ TAJOMSTVO, A JE VEČNÉ." __ Podľa toho, čo filmová adaptácia ponúkla, v ,,Ostrovoch uprostred prúdu" akoby Hemingway spomínal na všetko čo má rád a ešte sa všetkému snažil dať akúsi hodnotiacu filozofickú rovinu. Snáď aj preto som v G. C. Scottovi viac než bohémskeho sochára videl skôr realistický portrét autora predlohy a v dlhej scéne lovu mečúňa generačnú úpravu jeho slávnej novely, ktorá by mohla niesť názov ,,Chlapec a more". Celkovo sa nato nedíva zle a v určitých momentoch by som kľudne kývol na najvyššie hodnotenie, keby neprišiel trocha dovtedy netypický a vo svojej podstate predvídateľný záver. Vtedy ma navyše nepríjemne prekvapilo, že Pavel Soukup dabujúci Davida Hemmingsa tu zrazu - keď už Hemmingsa ,,nebolo" - prepožičal svoj hlas jednému z kubánskych vojakov. O pozícii soundtracku v rámci Goldsmithovej discografie ako spomína MissJ som už počul a dodávam len, že pri samostatnom počúvaní je hudba lepšia. (100. hodnotenie, 13. komentár k filmu)

Možno je trochu škoda, že z filmu tak silno cítiť, že ide o adaptáciu románu. Ale aj trochu väčšia rozvoľnenosť deja občas poteší, najmä ak sa nachádzame v tak krásnom prostredí a necháme sa unášať jeho "prúdom". No a Georgovi Scottovi to pri mori sekne, už vytiahol výraznejšie nad priemer pomerne tuctový Deň delfína a tu mu sekunduje ďalší klasik, David Hemmings. Film sa nakoniec ale rozbehne, sme predsa v druhej svetovej vojne a tá nevynechala ani taký raj na zemi, ako Bahamy a postavy musia reagovať. Ako to skončí, tak nejak vytušíte aj bez znalosti knihy. 70%

Ostrovy v prúde prečítané nemám (aleschwejkov komentárnavnadil), takže nie som zaťažený pre film nevyhnutne nepriaznivým porovnávaním. Thomasa Hudsona som chápal ako spisovateľove alter ego, sympaťák C. Scott ho ako takého zahral dobre, tým pádom mi neprišiel charakterovo nepostačujúci. Násoska Eddy je v najsympatickejšom výkone Davida Hemmingsa neodolateľný, a nechýbajú ani silné scény, ako je napríklad lov mečúňa, ale hlavne potom návšteva bývalej manželky, teda moment, kedy Hudson pochopí hlavný účel tejto jej návštevy. To zamrazilo do morku kostí. Suma sumárum výdatná porcia neokázalej ale poctivej, sústredenej filmárčiny. Bohate stačí.

Pri rozhodovaní sa, či si tento film pozrieť alebo ho vynechať som sa orientoval podľa režiséra, ktorý nakrútil tri skvelé filmy (Planéta opíc, Motýľ, Ten najlepší) a tiež podľa môjho obľúbeného autora literárnej predlohy, aj keď som ju ešte nečítal. Na druhej strane ma zarazil malý počet hodnotiacich divákov. Po záverečných titulkoch som v rozpakoch. Neviem vymenovať zásadné chyby tohto filmu. Problém je, že ani prednosti. Mám z neho taký nemastný-neslaný dojem. Prakticky ničím ma nezaujal. A tak naň bez hnevu pomaly zabudnem.