Orwell: 2+2=5 (2025)

Presne ten štýl,zlodej kričí, chyťte zlodeja.Orwellasa držia všetci, obe strany táboru dnes rozdelenej spoločnosti. Najväčšia sranda ale je, že sa na neho odovolávajú práve taký akoPeck, alebo naša progresívnahysterka Mesterová, citujú z neho, odovzdávajú knihu súčasnej moci, pritom v knihe sa píše, že vojna je mier – teda presne heslo, ktoré vykrikujú ako nepríčetní tí slušní a demokratickí. Jedným z nich je aj náš Raoul, ktorého kariéra je celá založená na komplexoch z otroctva. nenávisti k bielej farbe a teraz sa napokon chytil aj Orwella a snaží sa na jeho základe prisúdiť totalitné prvky napríklad Trumpovi. Pritom kto reálne ovláda médiá, kto tu cenzuruje, kto tu určuje, čo si môžeme a nemôžeme myslieť? A kto verí v to, že 2 + 2 je 5? Nie náhodou tí, ktorí sa štítia osobu s chromozómami XX označiť za ženu? Nie tí, ktorí veria 72 ohanbí? Nie sú totalitní práve tí, ktorí chcú trestať za vyjadrenie opačného názoru, ktorý je zvyčajne v súlade so zdravým rozumom? Takže román 1984 je práve o takých ako Peck a nie opačne. Jeho dokument je súborom obrazov z filmov, citátov z knihy a prepojenie až na Trumpa či Putina, ale ani slovo nie je o skutočnom Veľkom bratovi, ktorí ťa vidí aj dnes na každom kroku a ani slovo o dobe covidovej – vtedy totalitné prvky záhadne nevidel, za to veľmi dobre vidí BLM, na ktoré sa odvoláva. Úplne súhlasím s tu vyjadreným názorom:"dokument až natoľko varuje pred propagandou, že sa sám propagandou stáva".

Poriadne zvláštny film. Ešte pred zhliadnutím som si prečítal niekoľko recenzií, no na základe traileru by som vôbec neusudzoval, že pôjde o pomerne neznámy európsko-americký projekt od bývaléhohaitského ministra kultúry. Epické zábery, dramatické tempo, rytmus a strih, aktuálne spoločenské témy – všetko pôsobí na prvý pohľad slušne a odvážne načrtnuté.
Na projekcii sme však s otcom sedeli v úplne prázdnej sále – čo asi samo osebe niečo napovedá o úspešnosti filmu. A áno, po takmer dvoch hodinách sme z kina odchádzali so zmiešanými pocitmi.
Tvorcovia zvolili náročnú formu: nelineárne a originálne rozprávanieOrwellovhoživotného príbehu cez jeho filmové stvárnenia a množstvo archívnych záberov. Zároveň sa snažia zasadiť pálčivé udalosti svetových dejín do kontextu hlavných výstražných myšlienok jeho najslávnejšieho a najdesivejšieho románu1984.
A práve tu kvalita začína klesať. Najväčšou slabinou je, že množstvo historických udalostí z posledných rokov – ale aj z minulého storočia – je tu nahádzaných do jedného vreca, v ktorom sú tí „hore“ automaticky predstaviteľmi Veľkého brata a obyčajní ľudia zasa zmanipulovanou masou. Z veľkej časti to má niečo do seba, a bezpochyby tak často býva v kultoch osobnosti, ideologických presvedčeniach či politických ospravedlneniach.
Avšak, ako trefne poznamenal užívateľvyhnalekvo svojom komentári:
„Tak dlouho se film snaží varovat před propagandou, až se sám propagandou stává – a to velmi dobře zpracovanou, o to nebezpečnější.“
Presne to sa pred očami bystrého diváka deje. Film tak pôsobí umelo, nasilu a v konečnom dôsledku presadzuje práve to, proti čomuOrwellvo svojom diele bojoval.
Na druhej strane treba uznať, že kamera a vizuálna stránka sú výborné – zábery škótskej prírody patria k absolútnym vrcholom filmu. Aj samotná formálna šablóna by sa dala veľmi dobre využiť pri iných dokumentoch podobného typu.
Treba však rozlišovať – a nehá­dzať všetkých (najmä pravicových) politikov do jedného vreca s nálepkou „totalitný štát“. Donalda Trumpa vidíme na plátne zhruba každých 5–7 minút, ak nie častejšie, no koľkokrát sa tam objaví Joe Biden?
Zhrnul by som to asi takto: ide o náročnejší film s dôležitou myšlienkou, pôsobivou kamerou, no preťažený ideologickým pohonom. Ako sa hovorí vOrwellovejrodnej reči:
„I became what I sought to destroy.“

Tak dlouho se film snaží varovat před propagandou, až se sám propagandou stává a to velmi dobře zpracovanou, která je tím nebezpečnější. Orwell by měl radost.

Ošklivý a silný film, který zpracovává aktuální témata svým vlastním způsobem. A témat je možná více, než dokáže zpracovat člověk (FF Cannes 25).

Film si propůjčuje jméno Orwella pro páchání vlastní, byť možná dobře zamýšlené propagandy. Mísí tvorbu Orwella s politickými událostmi 20. a 21. století a vše hází ploše na 1 hromadu. Dohromady je to místy podnětný miš-maš, ale transcendentální hloubku hodnou díla George Orwella nečekejte. I tak se alespoň několik zásadních věcí o životě George Orwella a východiskách jeho děl dozvíte. * Edison Filmhub(13.02.2026)