Onoda (2021)

Hrdina, alebo blázon? Taká otázka sa nám môže po zhliadnutí filmu objaviť v mysli. Film bol veľmi zaujímavý. Možno by sa oplatilo skrátiť jeho stopáž. A viac sa venovať jeho motivácii, ktorá viedla k tridsaťročnému životu v džungli. Pár faktických chýb môžme filmu odpustiť. Pre nás Európanov sú zaujímavé exotické zábery z oblasti Pacifiku.

Nebol by to japonský veľký film, keby nemal tri hodiny. Je to veľa aj na 30 rokov bránenia vojenskej pozície. Pričom sa pozeráme na niekoľko, neskôr už len dvoch zadubencov, ktorí odmietajú očividný koniec vojny a nevedia si predstaviť svoj život bez vojny. Asi za polovicou filmu prichádza ten moment, ktorý je zlomový a stojí za videnie, ale inak hlavne nuda.

Fascinujúci príbeh Hiro Onodu, posledného vojaka 2. svetovej vojny v pacifiku. Produkcia je výborná takže s hlavným hrdinom a jeho spolubojovníkmi môžeme autenticky prežívať všetky neľahké situácie, ktoré ich počas stoviek dní v džungli postretli. Obaja herci stvárňujúci Onodu si počínajú výborne. Hlavná emotívna záťaž však leží na Kanji Tsudovi, pretože on musí prežiť ten okamih existenciálnej straty a tá skutočne nie je malá. Podarilo sa tak zachytiť kúsok vojnového fanatizmu spojeného so špionážnou paranojou, ktoré nedovolia hlavným hrdinom ukončiť svoju misiu a návrat do mierového života.

Toto mi fakt nesadlo: vydrzali sme to dobru hodinu, ale nemalo to ani hlavu ani patu; japonske "kokoniny", aby som to vyjadril slusne slovami mojej manzelky 😁; akoze kukat na ryzove polia a potom na mocariny a potom na komare - a potom pocuvat, ako sa v "tajnej skole" ucia rakosnici tajne pesnicky na tajne misie, s tajnym nasadenim a este tajnejsim koncom, ako je kazdy serzant sam sebe a dobrych tajnych vojakov je malo a preto su tajne akcie take tajne.. No hrozne utrpenie, viac-menej pre rakosnicke gusto; po hodine dokonca vystrelili asi 3x z pusky a dokonca si jeden tajny musel tajne zabalit svoj tajny prst do tajneho facu. Ja chapem, ze existuju aj vacsie hovadziny na CSFD ako tento preslap, ale fakt nemozem inak, pre mna cisty odpad; ale pisem to malymi pismenami, nie velkymi, lebo su rozne stupne odpadovosti a toto je proste len nenormalna zlatanina, kde som napriek vsetkym protiargumentom typu - ved to uz mame doma, ved iny film uz teraz nerozpozerame, ved sa to uz vlecie hodinu a urcite sa to uz vylepsi etc. - to proste uz zastavil a zmazal a ideme si citat Slovenske hrady a zamky. Manzelka skontatovala, ze chvala Bohu, strata casu a ja sa pridavam.

Príbeh Hira Onodu vyznieva v danom kontexte doslova tragikomicky. Po roku účasti vo vojne pokračoval Hiro ďalších 29 rokov v domnienke, že vojna pokračuje, a tak sa k tomu aj postavil. Od tohto filmu som čakal veľa, ale tá kompozícia a spracovanie sa mi bohužiaľ až tak nepozdávali. Niektoré pasáže pôsobili dosť lyricky a ťažkopádne, takže to bolo miestami na môj vkus také strnulé. Ale globálne to tu bolo vcelku dobre vystihnuté a Onodov vzdor tu bol zobrazený v relatívne vierohodných formách, aj s príslušnými okolnosťami, ktoré si tento "oddaný" vojak vysvetlil po svojom = paranoja par excellence. Film sa mi teda napokon páčil, aj keď bol najmä v úvodných fázach zbytočne natiahnutý a miestami to bolo až príliš komorné (alebo ako to nazvať). Ale inak veľmi dobre podané aj s dôrazom na psychologický rozmer.