Nan fang che zhan de ju hui (2019)

Sklamanie. Od režiséra atmosferickej hutnej neo-noir detektívky „Čierne uhlie, tenký ľad“ som rozhodne nečakal takúto zlátaninu. Ani psychologický rozmer postáv, ani parádna akčná jazda, len chladná štylistická póza bez poriadneho príbehu. A dokonca aj toho hutného dažďu a neónov bolo na mňa primálo. Príbehovo otrepané (hrdina psanec na úteku pred políciou aj konkurenčným gangom), roztiahnuté a bez dramatického náboja, herecky chladné, scenáristicky chaotické. Snímke sa síce nedá uprieť pár pamätných momentov (otvárací dialóg v daždi, jazda na motorkách, trh s neónovými teniskami, nočná plavba na jazere) a hru so svetlom (aj keď tu pár tieňov pôsobí príliš prvoplánovo), ale to na dobrý film zďaleka nestačí. Oproti ostatným, medzinárodne úspešným ázijským neo-noirom z ostatnej dekády (spomínané „Čierne uhlie, tenký ľad“ ako víťaz Berlinale 2014, poeticko-magické „Posledné večery na zemi“ ako senzácia z Cannes 2018 či „Vysnívaná zem“ ako víťaz z Locarna 2018), ide jasne o najslabšiu vec. 2,5*

Pre ázijskú kinematografiu mam veľkú slabosť, najmä ta kórejska patrí nie len z môjho pohľadu už nejaký ten rok medzi absolútnu svetovú špičku. Čo sa týka čínskej, tam už to je menej vyvážené, väčšinou sa to bije medzi hollywood like vizuálne našľapanými peckami s viac či menej skrytou pronárodnou propagandou, určenými pre masy s reálny život zobrazujúcimi a režim aspoň okrajovo kritizujúcimi surovými drámami. Tento počin viac menej spadá do tej druhej kategórie a osobne som sa naň dosť tešil a očakával aspoň z časti podobnú nálož ako vynikajúci Wrath of silence. A..............................nedočkal som sa. Film sám o sebe nie je zlý, má pár vizuálne a emočne silných scén, ale to je asi tak všetko. Pomalé tempo nevadí, skôr ta nuda a slabý, miestami chaotický scénar, ktorý ho sprevádza a za mňa nevýrazné postavy z ktorých si ma ani jedna nedokázala strhnúť na svoju stranu na toľko, aby som si k nej vybudoval aspoň akú takú citovú väzbu.

Do tandemu k tomuto snímku odporúčam Godardovo Breathless.

Neo Noir milujem. A Yi´nan Diao zvolil osvedčenú metódu vizuálne podmanivých a nápaditých scén. Ten film má atmosféru, ktorá vťahuje. Provinčné podsvetie je vykreslené detailne a je plné nuáns. Veriť sa veľmi nedá nikomu a hlavný antagonista je pritom značne sympatický. Myslím v kontexte, že mu držíte palce. Hra na mačku a myš pomaly odkrýva zákulisie vzťahov a motivácií a tie spolu krásne korešpondujú. Hlavne tá odovzdanosť osudu a zároveň snaha sa z neho vymaniť je podaná bez najmenších zaváhaní. Trošku zamrzí chlad medzi postavami. Ale je to vykompenzované postupnou gradáciou príbehu a vizuálnou pútavosťou. Diao vyspel. Ak sa jeho tvorba bude uberať touto cestou, budem spokojný.(20.04.2024)

Zabil policajta. A každý po ňom ide. Neveľmi schopná polícia hnaná spravodlivosťou. Bývalí kumpáni a žena, na ktorú dlho kašľal, vo vleku dobrodružstiev zlodeja motoriek, zase hnaní odmenou, ktorá bola vypísaná za jeho dolapenie. Obrazovo interesantné, dejovo rozvláčne. Lepší priemer, chuťovo zodpovedajúci vcelku chutným rezancom, servírovaným v čínskom pouličnom bufete.(27.09.2020)