Náhodný turista (1988)

Bezvýchodné životní drama laskavě řešeno dle klíče, který lze najít v cestovním průvodci. Bolavé, úsměvné, jemné, lidské, všemi perfektně zahrané. Emoce podávané v minimálních dávkách neškodí v jakémkoli množství.  Kdysi mě film nezaujal, ale s životními zkušenostmi přichází pochopení pro veškeré, co se zde odehrálo, čili film pro dospělé. Moc pěkné. "Ty mě už nepotřebuješ. Ale abych přežil já, potřebuji ji."

Dospělejší, někdo by možná řekl až páprdovské, romance tohoto typu už se dneska fakt netočí, vzpomenu si snad na poslední podobný exemplář z první ligy - Lepší už to nebude. A je fajn vidět, že tehdy nebylo nutné všechno podávat polopatě, explicitně, a deklamovat u toho, jako by to byl Shakespeare. Náhodný turista je především civilní, ale ne úplně všední; sladký, přitom ne přeslazený; dojemný, i když těžko donutí k slzám někoho jiného než vaší babičku. Takový lehce psychologický feel-good filmeček, jakých vzniklo v osmdesátkách povícero. Ztracený Hurt i Stíhačka Davis docela v pohodě, jen z té Turner mám od dob Války Růžičkových už vždycky předem trochu nahnáno.

Chvilku drama, chvilku komedie, občas divák neví zda-li je dovoleno se v danou chvíli smát. První dvě třetiny jsou natažené nevýraznou omáčkou, která je občas proložená lepším soustem. Naopak v poslední třetině dostanete chutně upravený a voňavý steak. Po nakonec zdařilé večeři, přijde poklidné a spokojené trávení.

[3,5*]     Film má príjemne pomalé tempo a je prestúpený smútkom, čo podporuje výborná melancholická hudba Johna Williamsa a smutné oči výborného Williama Hurta (člena jednej, tak trochu švihnutej rodiny). Okrem neho ešte treba vyzdvihnúť Geenu Davis a jej výborne zahranú stíhačku (Oscar). Pokiaľ celý film mi tak nejak príjemne plynul, ten čarovný koniec ma doslova uchvátil (zhruba od cesty do Paríža to bolo lahôdkové). Zaradené v zozname1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete.

«NÁHODNÝ TURISTA» je okrem samotného názvu filmu taktiež i daná »príručka« , ktorú pravidelne píše (vypisuje) Macon Leary. Obsahuje akýsi „manuál” , defacto, je to najmä aj akási príručná batožina, a čo si do nej treba to najdôležitejšie nevyhnutne pribaliť, ak sa trebárs hocaký obchodný cestujúci vyberie kamsi do „Tramtárie” ... Na ceste v lietadle smerom do Atlanty mu napríklad vzdá poklonu istý, zavalitý, okuliarnatý chlapík menom Lucas Loomis, pre ktorého je táto príručka hotovým DESATOROM. _ Keď sa raz vráti domov z takéhoto výletu, žena Sarah mu znenazdajky rázom oznámi, že už s ním ďalej nechce žiť, a preto sa rozhodnú bývať oddelene. Obidvaja sú ešte stále zdeptaní z brutálnej smrti ich syna Ethana, ktorého CHLADNOKRVNE zastrelil ozbrojený lupič, pričom táto udalosť zvnútra zožiera predovšetkým Macona, ktorému to Sarah vyčíta. Patrí sa pripomenúť, že majú psa Edwardsa, ktorý je tak extrémne dôležitý, že vďaka nemu spoznávam uhrančivú Muriel Pritchett, ktorej profesia spočíva v akomsi staraní sa o štvornohých, domácich miláčikov, kde je zároveň aj veľmi skúsenou trénerkou týchto zvierat, alebo popritom prevádzkuje i HOTEL pre psov, kam toto neposlušné psisko umiestňuje Macon Leary predtým, ako sa vydá zase do Anglicka. Onedlho spoznávam i Maconovu introvertnú rodinu, t. j. dvoch bratov a jednu sestru, ktorí žijú pohromade. Mám tu niekoľko rôznorodých postáv, ktoré majú všelijaké starosti. Sarah sa odmlčí, s Muriel si začne vážnejší vzťah, ale bývala žienka sa opäť prihlási o slovo, a tak je to aj patrične náramne komplikované... Všetko sa nakoniec vykryštalizuje v Paríži, kde sú všetci traja pekne pokope, a tam sa to už nadobro rozhodne... _ Bill Hurt mal vynikajúce OSEMDESIATKY, v tom samozrejme aj Oscar pre najlepší herecký výkon v hlavnej úlohe, keď mi svojim herectvom evokuje Jeffa Bridgesa so Stellanom Skarsgårdom, je to taký mix týchto citovaných, vynikajúcich hercov. Kathleen a Geena boli obdivuhodné, aj keď sa »Turnerka« na istý čas stiahla do ulity, aby z nej po čase opäť vyšla, kedy zatiaľ »Daviska« priam excelovala, až si za to vyslúžila Oscar pre najlepší herecký výkon vo vedľajšej úlohe. Kasdanov snímok je tak zvláštne melancholický, že i Williams tomu prispôsobil svoj soundtrack, vlastne Macon je veľmi často smutný, keď hodne dlho trvá, pokým sa z toho spamätá ! Ide o zaujímavý, vzťahový snímok, ktorý ma nikdy nenechal na pochybách !