Grand Canyon (1991)

Zaujímavé herecké obsadenie a skôr taká pohodová dráma, ktorá má primäť ľudí k tomu, čo sú v živote dôležitejšie veci. Začiatok filmu ma dobre nabudil (kriminalita vs. vyššia vrstva) a aj keď potom to išlo trochu dolu, nielen s tempom, ale aj s dejom, tak záver s krásnymi zábermi na mohutný Grand Canyon, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani dokumentaristi z National Geographic, opäť vyvolal pohodový dojem.

Prirovnanie ku Crash alebo Magnólii ma vydesilo. Ani jeden z tých filmov ma nebavil. Naviac Kasdan ako režisér mi tiež príliš nesedí. Ale malo to pekný trailer a dobré herecké obsadenie, tak som to riskol a som spokojný. Podľa mňa to je keď nie najlepší, tak rozhodne najkonzistentnejší Kasdanov film. Taká mozaika osudov venujúca sa téme násilia, v ktorej centre sú ale dve rodinky. Jedna biela dobre situovaná a jedna čierna, ktorá sa potýka s gangami v jej okolí. Plus je tam ešte pár vedľajších trochu zbytočných liniek. Hlavne tá s tvrdým producentom násilných filmov Martinom ma príliš nebavila. Ale tie dve ústredné línie sú super a fakt som bol v napätí jak sa to celé vyvinie. Predsa len by človek od takej témy čakal niečo tragickejšie, ale prekvapivo to všetko vyústi prakticky dokonalým happyendom. A nech je to v niektorých prípadoch trochu nevierohodné, tak som bol za to znova rád. Fakt verím, že sa z tých dvoch rodín rôznej farby pleti a rôznych vrstiev (trochu zmätený dobrák Kline a rozvážny Glover) stali kamaráti do konca života. Naviac ma potešila aj mladučká Mary-Louise Parkerová hore bez. Ten pohľad stál za to. A to, že ten chlapec bol začínajúci Jeremy Sisto som zistil až na konci. Vôbec som ho nespoznal. 8/10.

Mozaika príbehov rôznych obyvateľov Los Angeles, pripomínajúca oscarový Crash. Zjednocujúcim prvkom tu však nie je rasizmus, ale celková bezohľadnosť a násilie. Scenárista (Dobyvatelia stratenej archy, Impérium vracia úder) a režisér (Náhodný turista, Žiar tela) Lawrence Kasdan dal dohromady výborné herecké obsadenie (napr. Steve Martin, Danny Glover, Kevin Kline) a v atmosfére ulíc mesta anjelov vytvoril film, ktorý je rovnakým dielom citlivý aj drsný. Čerešničkou na torte je skvelý soundtrack Jamesa Newtona Howarda. Výnimočné dielo nominované na oscara za scenár a víťaz Zlatého medveďa na Berlinale.

Tenhle film stavím na první místo jak dlouho mi trvalo se dodívat. Tak rozkouskovaný film jsem snad ještě nikdy neměla. Přišlo mi to bez vážnější zápletky. Hodně lidí, hodně "příběhů" ale nic z toho. 3* hodně slabé a to přidávám za sympatické herecké složení. Nejlepší byla asi hudba, hlavně v závěrečné části.

Ešte pred A. G. Iňarittom a jeho skvelých mozaikách ľudských osudov (21 gramov, Amores peros, Babel) vznikol celkom nenápadný a neprávom zabudnutý predchodca. Dobre obsadenej mozaike navzájom previazaných osudov dávajú vyniknúť výborné herecké výkony. Najviac ma zaujala Mary McDonnell známa i ako "Stojí s pěstí" z Costnerovho Tanec s vlkmi. Jej linka príbehu s nájdeným dieťaťom v kríkoch je najsilnejšia. Snová scéna okolo tejto témy mi prišla napínavá, mrazivá i správne snovo-povznášajúca, čo nie je v snových scénach zďaleka pravidlo. Výbornú hudbu z tohto filmu som poznal o dobrých 15 rokov skôr, ako som videl film. Asi by bolo výstižné zacitovať poslednú vetu z filmu: "Myslím, že to nie je také zlé" a ja po východniarsky dodávam : "No a ňe?" 80%.