Modigliani (2004)

"Keď spoznám tvoju dušu, namaľujem oči.'  Úžasná Elsa Zylberstein, ktorá bola skutočnejšia, ako skutočná Jeanne. Tie jej oči, ktorými sa na Amedea pozerala, akoby hovorili: "navždy spolu v dobrom aj v zlom". Andy Garcia mi do postavy Modiglianiho a jeho  krátkeho, búrlivého života tiež perfektne sadol. Historická presnosť, či nepresnosť, odpúšťam. Nie je to prvý, ani posledný životopisný film, ktorý sa nedrží reality.

S týmto filmom som musel dosť bojovať, aby som ho vôbec dopozeral do konca. Celkovo mi totiž príde akoby v ňom nič do seba nezapadalo, ale neviem presne vypichnúť čo konkrétne. Výprava a kamera mi prišli prinajlepšom poloprofesionálne, hudba sama o sebe dobrá, ale akosi sa nehodiaca k obrazu, nepatrične obsadený herci zas prehnane teatrálny a ich postavy nesympatické. Titulný hrdina je nadaný maliar utápajúci svoj talent v alkohole, drogách a bohémskom živote, neustále v dlhoch a žijúci v špine. Keby som aspoň mohol povedať, že jeho osud bol strhujúco rozprávaný a s napätím som čakal, ako to s ním celé dopadne. Ale pravdou je, že v tomuto spracovaniu sa vo mne nepodarilo vykresať čo i len iskierku záujmu. A ako som sa neskôr dozvedel, tak snaha o nejakú historickú vernosť bola na samom okraji záujmu tvorcov. Jediné plus za tragickú postavu Modiglianovej femme fatal v pôsobivom podaní úplne neznámej Elsy Zylberstein, ktorá ho napriek všetkej bolesti čo jej pôsobil milovala až za hrob. 3+/10

Také umelecké a pritom civilné a silné. Toto som fakt nečakal. Film ma chytil v podstate hneď od začiatku, vykreslením „umeleckej chudoby“, žijúcej z ruky do úst, ale naplno. V prvej polovici som stále čakal, že kúzlo sa náhle zlomí, keď kormidlo rozprávania nasmeruje film do full art módu, to sa ale za celý čas nestalo a tento neustále balansuje medzi umeleckým uchopením a silnými ľudskými osudmi, ktoré sú tu servírované. Iba v pár krátkych scénach, naplnených vidinami a preludmi nepokojnej (a zdrogovanej) mysle, som mal pocit, že zachádzame až príliš hlboko. Koniec filmu som potom vyslovene hltal, plne zaujatý, čo sa mi v poslednej dobe stáva veľmi zriedka, ale tomuto filmu sa to podarilo. Pričítam to na vrub ako kvalitným hereckým výkonom (hlavne úplne neznáma Elsa Zylberstein hrala ako odtrhnutá z reťaze) tak aj skvelej hudbe, ktorá zaujala hneď na začiatku a potom v samom závere udávala vyslovene tón a bez nej by bol tento určite slabší. V niektorých aspektoch sa jedná o päthviezdičkový film a keď vezmeme do úvahy, že sa nejedná úplne o môj žáner, tak pre tých, ktorý holdujú umeleckejším kúskom by mal byť tento film povinnosť. Ostatný, dajte mu šancu, možno Vás milo prekvapí, rovnako ako mňa.

Ako milovnik umenia aj tvorca vo vysluzbe som mal odzaciatku odpor k postavam a to som ich vecsinu poznal skor nez prehovorili. Akoby sa pokusali tvorcovia filmu preafektovat cely pribeh, zapletky. Neslo mi sa dobre stotozit s umelcom. Tak ci tak veci okolo postavy modiglianiho su smutne a pochmurne takze ako to aj inak spravit vsakze.

Snímek v mých očích zabíjí skutečnost, že naprostá většina věcí, které se v tomto "životopisném" snímku odehrají, je vycucaná komplet z prstu. S výjimkou toho, že Modigliani tedy maloval v tomto stylu, žil bohémský život, měl tuberkulózu, brzo umřel a jeho milá to nenesla úplně nejlépe. Všechno ostatní je lež. Jinak krom Picassa (který byl ale nacastován dost nesmyslně), je to teda hodně nesympatická sebranka lidí. V momentě, kdy už se schyluje k soutěži, to nabírá na obrátkách a bavil jsem se dobře, první hodina je ale slabá.