Město 44 (2014)

....téma bola oveľa ťažšie realizovateľná ako sa tvorcom zdalo =  nepodarený vojnový film.....výprava slabá.....pár nemeckých vojakov.....o niečo viac poliakov.....a úplne to zabili tie spomaľovačky - to ako bolo čo?! ....ak by  to niekto aj začal vnímať ako vážne vojnové téma (čo aj je a iste bolo tak myslené) tak tie spomalené sekvencie ho rýchlo vrátili do reality tj je to len film.....žiaľ ....film sklamal...nie je potrebné ho viac vidieť....jedna hviezda len z úcty k téme.....csfd64%

Z filmu cítiť, ako chcel byť veľkolepý, a keď si dali na premiéru priviesť aj najväčšie plátno na svete a pustili to rovno na Národnom štadióne, tak je jasné, že tí tvorcovia si aj mysleli, že niečo veľkolepé stvorili. Až tak to ale nevyšlo. Hlavný hrdina je večne vyhúkaný. Vyhúkaný, keď zobačí slávnuŽofiuv Evinom rúchu, tak radšej utečie, hoci pri Žofii sa aj z nebinárneho stáva nekompromisný hetero inseminátor, ktorému ani Boris Kollár by nestačil. Vyhúkaný je aj, keď sa strieľa, lebo však mu zabudli povedať, že je druhá svetová. Celkovo filmom voľne prechádza duch jeho vyhúkanosti a podozrenie na vysokú dávku sedatív je veľký. No a potom tá realita povstania. Na jednej strane streľba a zbytočne zmarené mladé životy, na strane druhej ich opíjanie sa a sny o romantickej budúcnosti, čo asi nejde veľmi dokopy, keď dobrovoľne ideš na miesta s pravdepodobnosťou úmrtia vyššou než pri napojení na pľúcnu ventiláciu počas covidu. Ak šlo o pokus ukázať lásku počas vojny, tak to bolo nedokonalé po oboch stránkach a celkovo to vyšlo ako dielo, ktorému niečo chýba. AkobyPianistabez nosa.

Po pěti letech jsem měl možnost shlédnout film znovu a musel jsem změnit své hodnocení. Teprve opakování mi dalo možnost pochopit tvůrčí záměr a také úplně jinak vnímat mnohými kritizované několikavteřinové umělecké vsuvky, které se sem sakra hodí! Snímek umí zachytit opravdovou hrůzu války očima běžných lidí, což ale i mnohé další. Tady se však setkáváme s partou poněkud zvláštních lidí, každý něčím jiným. A vlastně proč ne, vždyť válka postihla nejen "normální" lidi, ale taky blázny co lžou všem aby mohli válčit nebo žárlivky, které se radši nechají zabít než aby se vzdaly může co je nechce. Směska těchto podivností mi ale prostě jako celek dává smysl.

Predstavoval som si všeličo, ale bolo to ďaleko väčšie psycho, než som si predstaviť dokázal. Žiadna pieta, skôr krvavý efektný masaker - ako niečo od Johna Woo s veľkorysou hollywoodskou výpravou a matrixovsky videoklipovými technickými vychytávkami. Ale možno je to jediná cesta ako dnešným mladým, pre ktorých to je evidentne určené, sprostredkovať tieto udalosti, priblížiť, čo sa skutočne dialo a ako to vyzeralo. Že si je mladý, schopný režisér, tohoto pohľadu jasne vedomý, dokazuje jeho spolupráca na čisto strihovom dokumente POVSTANIE...

Dynamiku tomu rozhodne nemožno uprieť. Miestami toho bolo až moc. Úvod ma síce neoslovil, sem-tam som sa strácal v postavách, no časom sa ale niektoré postavičky celkom zaujímavo vykreslili. Nuž darmo, ako sa vraví:"Človeka poznáš v ťažkých časoch". Ten záver mi už ale prišiel dosť osudový a taký až moc ponechaný na diváka. Zachránili sa? Ostali na ostrove? V tomto prípade sa mi žiadala jasná odpoveď, nedostal som ju. Priemer. 60/100