MatiAnak (2019)

Slečna Ina se stará o opuštěné děti v sirotčinci, jelikož sama si podobným martyriem prošla. A protože ví, tak dětem s podobným osudem chce ulehčit. Jednou ale doveze policie chlapce Andiho, který přišel o rodinu, s prosbou, aby se o něj na čas v sirotčinci postarali. Majitel Rosman o tom nechce ani slyšet, ale Ina se za kluka zaručí. Udělá tak největší chybu svého života. Andi je parchant, se kterým přišlo peklo, a z Iny se rázem stává nejhorší postava celého filmu. Nebýt závěrečných deseti minut, tak se jedná o bubákovinu pro malé děti. Masakr OK, ale zbytek filmu nezachránil. Slabé....Indonésie má mnohem lepší kousky.

Podľa mna, veľmi veľké prekvapenie z Indonézie. Pred pozeraním tohto filmu, som naozaj nič nečakal, lebo poznám horory z tejto krajiny a vyznačujú sa hlavne nesympatickými hercami, urevanými scénami a neposlednom rade hnusnými všadeprítomnými lakačkami. Tak pri týchto neduhoch, sa nikto nemôže diviť, že do filmu som išiel zo značným rešpektom. Ale hned začiatok ma prekvapil, ako keby som ani nepozeral film zo štátu z juhovýchodnej Ázie. Sympatický herci, zaujímavý príbeh zo sirotinca a vizual bol tiež kvalitný. Lakaciek tu veľa nebolo, ale aj tých niekoľko stalo za to. Nie je veľa hororov, kde zomierajú aj deti a tak tento i tým prekvapil. Nie je tu veľká gore stránka, ale kvôli pálčivému námetu je to celkom pochopiteľné. Jediné negatívum vidím v tom, že je celkom predvídateľný, lebo ten koniec sa dal v pohode predvídat.

Osobne som čakal trocha lepšiu ducharinu, toto však bol čistý priemer. Sirotinec, príde tam malý chlapec a začnú sa diať divné veci. Po hororovej stránke žiadna sláva, masky neboli zlé, škoda, že duchovia tu hrajú druhé husle a veľmi si ich neužijeme. Príbehovo to nie je žiadna novinka ale to mne nevadí. Koniec sa snažil byť originálny ale ja by som bol teda radšej, keby sa strašilo a využívalo viac duchov ako pointa so sektou. Obrovské plus za hlavnú herečku, ktorá je nádherná a dúfam, že v nejakom horore na ňu náhodou narazím. Pozeralo sa nato dobre a nakrútené je to tiež pekne. U mňa čistý priemer.

Prierez indonézskymi ducharinami pokračuje, konečne som sa dopracoval k vychválenému “MatiAnak”, no tak či onak som svoje očakávania krotil, keďže horory z Indonézie mi takmer všetky prídu na jedno kopyto. Akoby mali pásovú výrobu nie len na handry, ale aj kinematografiu. No a result je presne taký, aký som si myslel, že aj bude. Chvála bohu za 80 minútovú stopáž, lebo zas je to viac menej to isté, len zabalené do čiastočne iného príbehu, respektíve prostredia, pričom tento krát chýba väčšia snaha vystrašiť diváka. Kým v snímku “Satu Suro” sa neustále niečo dialo takmer od úvodu, “MatiAnak” pôsobí až príliš skromne. Ale tak to dopadá, keď jebú do hororov detská. Slabší priemer ..

Prekvapenie na záver večera. Pri duchárskych hororoch z Indonézie väčšinou nie je čo komentovať, pretože z väčšej časti sa jedná o priemerné až mierne podpriemerné filmy, s hordou ľakačiek, avšak mizerným scenárom, navyše je všetko na to isté kopyto, takže divák má pocit, že sleduje stále jeden a ten istý film. Lenže aj svetlá výnimka sa nájde - a som rád, že som narazil na toto malé prekvapenie. Príbeh o deťoch zo sirotinca a ich opatrovateľke - veľkej ochrankyni, ktorú začnú privádzať do šialenstva duchovia. Tí sa tam začnú objavovať po príchode malého chlapca, s ktorým niečo nie je v poriadku. Spočiatku to vyzerá na takú naivnú, priemernú detskú báchorku s nejakými nutnými šokmi, avšak s hravou rodinnou atmosférou, takže som nečakal, že sa to môže zmeniť na niečo vážnejšie. V závere som sa zase nestačil čudovať. Američania väčšinou deťom neubližujú, Indonézia má očividne trochu iný názor. Takže som rád, že sa režisér neposral, hoci sa vyhýba brutalite v priamych záberoch, to už by bolo vzhľadom na námet asi trochu moc. Na jeho prvotinu - veľká spokojnosť.