Mário, zapískaj...! (1991)

Mário, zapískaj...!, alebo o živote Mária (Juraj Rašla), ktorý síce pískať nevedel, ale zato jeho život kontrolovali ženy, najmä jeho matka (Ida Rapaičová). Porevolučná televízna inscenáciaYvonne Vavrovejz roku 1991 sa obsahovo snaží stavať na zachytení komplikovaných medziľudských vzťahov v rámci jednej rodiny, ktorú trápi správanie mladého dospelého syna Mária, na ktorom sa očividne podpísala prehnaná "láska" a výchova jeho matky. Dielo z raných deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa snaží pôsobiť ako sofistikovaná psychologická sonda, v praxi je ale iba chabou, nepresvedčivou drámou, doplácajúcou predovšetkým na slabý, nezáživný scenár. Ten sa síce usiluje byť "zo života", čo mu na jednu stranu nemožno uprieť, na druhú stranu ale neponúka nič, čím by diváka dokázal zaujať. Miestami dokonca vzbudzuje dojem, ako keby sa snažil až príliš, čo celej veci takisto nepomáha. Plusové body inscenácii neprinášajú ani herecké výkony, snáď s výnimkou Idy Rapaičovej, ktorá dobre stvárňuje postavu dominantnej matky. Práve ona je možno jediným pozitívom snímky, ktorej nepomáha ani fakt, že jej veľká väčšina sa odohráva v interiéroch, takže divák ani poriadne nemôže vnímať dobovú atmosféru.Mário, zapískaj...!je ako celok nevýrazná a ľahko zabudnuteľná inscenácia, akých boli svojho času vyprodukované stovky. Námet možno nemá úplne najhorší, prax ale takmer žiadnu kvalitu neprináša.

Dominantná toxická mater Rapaičová a kariéristický foter Horváth mladší sledujú nepodarený produkt svojho manželského zväzku a nevhodnej výchovy v podobe syna Rašlu. Tomu sa nedarí v nefunkčnom manželstve s poddajnou Skopálovou, neúspešnom štúdiu na vysokej škole, nekvalifikovanej práci v zdravotníctve ani mimomanželskom milostnom romániku s ryšavou sexy mrchou  Krajčíkovou alias Edwards. Matkine pravidelné obetavo-sebecké intervencie plné výčitiek celkovej situácii ani potomkovmu duševnému stavu nijako neprospievajú a tak sa ocitne v profesionálnej opatere psychiatra Pauloviča. Slušná psychologicko-dramatická a časovú postupnosť nedodržiavajúca inscenácia, solídne zahraná, u ktorej to, že bola natočená po prevrate prezrádza asi len jedna scéna z krčmy s blikajúcimi výhernými automatmi. Za tri neprávom prisúdené hvizdy.(06.04.2025)

Od despotickej matky k despotickej žene, chlapec to nemal šancu zvládnuť. A tak skončil u psychiatra. Film stojí na výkone Dagmar Krajčíkovej a na občasných preslovoch Idy Rapaičovej. Chlapec tam síce vždy je, ale má podradnú úlohu. Neviem, či je to zo života, ale mohlo to byť napísané aj trochu lepšie.(27.03.2024)

"Veľa fajčíš, škodí to pleti."DostalaDagmarpoučenie, ale problém nebol v tomto fajčení. Problém bol, že fajčenie prešlo až pod slipy milovaného synáčika. Edwards tu tak ukazuje rolu ohnivého poetického kurvizmu, zatiaľ čoRapaičováprudérnu toxikomamu a chlapec si nevie vybrať. Nakoniec je to ale aj tak to isté.(26.03.2024)

Největším nepřítelem dospívajícího muže je nezřídka jeho matka se svou kanibalskou láskou. Popsali už mnozí. Například Rogers Waters ve své slavné The Wall. Opravdu staví zeď mezi něho a okolní svět. Pokud se nedokáže vzchopit, nevymaní se z jejího vlivu po vzoru přírody, dopadne zle. Logicky si pak mamánek najde stejnou mrchu. Tu je ale popsán určitý paradox, kdy v mrše se skrývá záchrana. Ne nadarmo existovaly internátní školy a bohatí posílali své syny na vychování jinam. Velmi slušná psychologická televizní hra, která popisuje, ještě velmi jemné, netragické důsledky. Chybičkou je zde akorát zvukař, který byl asi hluchej nebo permanentně nalitej. Dle hodnocení soudím, že se v tom někteří našli... :-)(26.08.2023)