Lansky (1999)

Lansky je veľmi pekne zfilmovaný príbeh gangstra. Od samého začiatku ma za srdce chytila úžasná citlivá hudba, ktorá sa síce stane monotónnou, pretože potrebovala občas obmeniť, ale to jej neuberá na kráse. Páči sa mi spôsob rozprávania, že príbeh jedného z najznámejších gangstrov sledujeme úplne od detstva, ale zároveň sa trochu dotýkame akoby súčasnosti príchodom Lanského do Izraela. Lansky je/bol zástupcom židovskej mafie, takže nie je to typický taliansky mafián. Trochu mi aj vadilo skákanie medzi minulosťou spojenou s jeho rastom a prítomnosťou, no asi najmä preto, že v rôznom veku hrali postavy rôzni herci a nestihol som sa na ne nejako naviazať, teda s výnimkou tej hlavnej. Je to trochu mätúce. Od istého momentu už herci ostávali a pomohlo to. Trochu viac sa mohli scenáristi vyhrať s dialógmi, napríklad medzi FBI a Lanskym pri razii v byte, pri rozhovore otca a syna a podobne. Je to dobrý film, ktorý môže kľudne parkovať na šesťdesiatke. A záverom už dám iba klasický citát z filmu ako to robievam, keď sa mi to páči. “Sľúb mi dve veci. Vždy sa kry a nikdy sa nebi fér”.

Tak tu mame dalsi sterilny zivotopis gangstera. Oproti Nittimu, ktory som nedavno videl, sa tentokrat autorom podarilo aspon solidne navodit dobovu atmosferu a zaroven má film jasnu dejovu linku, ktora sa tiahne celym filmom. Herecke obsadenie je tiez slusne. Paradoxne mi lepsi pripadal Max Perlich ako mlady Lansky, než Richard Dreyfuss ako stary Lansky. Takisto ma potesil Eric Roberts ako Bugsy Siegel. Ostatni mi uzpripadali dost tuctovy. Napriek tomu, ze to produkovalo HBO, tak mi to celkovo pripadalo malo drsne. A ani do hlbky vo vykresleni vsetkych vztahov to prilis neslo, pretoze ani na to nebol cas. Vysledkom je priemerny film na jedno pozretie. 5/10.

Blbost.

Koncentrovaná nuda, bez náboje, napětí, příběhu...

Spomienky slávneho ,jednoho z mála židovských mafiánov ktorý sa dostal v hierarchii sicílskych bossov až na vrchol popri Lucky Lucianovi a zomrel prirodzenou smrťou na Floride.