Kompromat (2022)

Francúzi takéto žánre vedia. Príjemne prekvapenie kde funguje napätie, tajomno, dokonca sa to trošku kopne aj do demokracie a jej fungovaní, Navyše keď si človek uvedomí, že to je fikcia ale dosti realistická o to väčšiu váhu to má. No a poteší aj menšia roľa Igora Jijikina ktorý nášho hrdinu prenasleduje. Je síce pravda, že to mohlo viac hrať na tú nahánenou ale nevadí. Ja su spokojný.

Název Kompromat odkazuje na známé praktiky KGB, která byla schopná lusknutím prstu pořídit kompro na nepohodlného občana a vám už je díky porovnání s nestárnoucím snímkem Harrisona Forda asi jasné, že represivním složkám zlého režimu bude podle neselhávajícího hitchcockovského schématu unikat nevinný (a naštěstí inteligentní) civilista. Inspirace pravdivými událostmi je bohužel trochu na škodu věci, protože útěk zoufalého muže do civilizovaných končin je snad až příliš předvídatelný a navzdory přesvědčivě znázorněné a všeobjímající ruské depresi nejde nikdy úplně na dřeň. Byť s tempem pracuje skvěle. Emoce tak nejvíc probouzí vysoce sympatická Světlana s tváří Joanny Kulig, která pomáhá nespravedlivě obviněnému Francouzovi. Jo, vysokorozpočtový hollywoodský remake bych si dal líbit hned.

ŤažkoKompromatskompromitovať bez predstavenia/prezradenia zápletky, na ktorej všetko stojí a padá a ktorá za kritiku určite stojí, pretože ku zvyšku výhrady nejestvujú. Takže nasleduje teda asiSPOILER– v ďalekom Irkutsku na juhu Sibíri šéfuje Francúzskej aliancii (t.j. medz. organizácii, ktorá v zahraničí propaguje fr. jazyk a kultúru) náš protagonista Mathieu Roussel, na ktorého je spustený tzv.kompromatkvôli jeho nie príliš bystrím rozhodnutiam. Rozhodne sa usporiadať divadelné predstavenie, pred ktorého začiatkom na pódiu poďakuje prítomnému sponzorovi, miestnemu oligarchovi s napojeniami na FSB. Z predstavenia sa napokon vykľuje pomerne stupídny tanečný akt, samozrejme, ako inak, homosexuálny (debilný by bol aj v hetero formáte). A Mathieu je normálne celý prekvapený, keď ľudia začínajú postupne odchádzať a finančník zdúchne pred afterparty. A aby toho nebolo málo, v ten istý večer stihne aj obletovať manželku syna hlavy FSB. Chalan, no ty si vybavený... Nasleduje prehliadka sibírskej trestaneckej kolónie a následný útek, kedy sa rádovému bežnému úradníkovi darí unikať naprieč celým zamrznutým Ruskom. Najväčší gól prichádza ale až neskôr, kedy na nepolapiteľného úradníka vyšlú Spetsnaz. Ani oni (s vysoko-postaveným veteránom na čele) si nedokázali s tzv. "pencil-pusherom" poradiť. Pred posledným útekom ku hraniciam s Estónskom, s džípom po zuby ozbrojenej elitnej jednotky v pätách, ešte predtým, ako prežije noc v hlbokom lese so svorkou vlkov, stihne náš Mathúš v aute jednu vášnivú súlož a romantické rozlúčenie sa. A potom... a potom, moji drahí priatelia, toho hl. Spetsnaz veterána v 1v1 súboji bez väčších problémov porazí a zabije. Znova opakovane podotýkam, že kancelárska krysa...KONIEC SPOILERU. Po takomto predstavení dejových skutočností je veľmi zradné a ťažké film pozitívne hodnotiť. Zvyšok je však naozaj na vysokej úrovni – kamera, hudba, dialógy aj výkony (Lellouche prenáša energiu zoSeverní Marseillesaj tu), tvorba napätia (mimo dementných scén), no najmä vizuál celého počinu a jeho vyznenie. Nemá síce ten úderný depresívny ráz ruských režisérov typu Bykov či Zvjagincev, tú ponurosť a depku z ulíc zatuchlých chruščoviek však cítiš, tvrdosť basy taktiež. K dielu sa ale rád vraciam aj opakovane, vždy, keď príde dráždivá chuť na východoeurópske panely; je totiž o dosť prístupnejší na bežné sledovanie než napríklad v tomto smere magnum opusNelyubov, ktorý dávať si pravidelne nie je rozumná vec... (18.2.2023) (16.01.2024) (5.3.2024)"We don't smile at people all day long here."

Potkat se s ruskou FSB není nic, co by člověk vyhledával, ale ukazovat homobalet jako nějaké vrcholné umění národu, o kterém je známo, že toto striktně odmítá, je jako nabídmout muslimovi vepřové či v Indii místním hovězí. Je to zvrácenost vydávaná za otevřenost, tvůrčí svobodu a bůhvíco ještě, jak říká ve filmu sponzor rekonstrukce divadla. Ale jinak to slušně odsýpá, věcné nesmysly jsou tolerovatelné a film rozhodně patří k těm francouzským lepším.

Liberálny žabožrút z neznámeho a nepochopiteľného dôvodu dá zbohom slnečnej Francúzskej Riviére a rozhodne začať svoj Americký sen v Mordore, konkrétne na Sibíry, kde si od miestneho akože podnikateľa zoberie dukáty na renováciu divadla v ktorom ako prvé uvedie baletné, vysoko pokrokové a progresívne  lezbenie homoklád, čo vyvolá reakcie, aké musí očakávať aj človek bez titulu z kvantovej fyziky. Niečo ako keď mierumilovní misionári prišli do Ameriky obracať Indiánov na niečo o čo sa ich nik neprosil. Toto samozrejme spustí kvalitný shitstorm s ktorým sa samozrejme nedá súhlasiť, ale ako sa hovorí, každý je strojcom svojho šťastia. Našťastie aj v Mordore sa nájdu svetlé výnimky, ktoré pomôžu nášmu hrdinovi pri návrate na slobodu. Niekde medzi tri a štyri. Čakal som predsa len väčší nárez, aspoň po tej emočnej stránke. Aj keď pri konci to kope celkom silno.