Jánošík - Pravdivá historie (2009)

Já nevím, mně se to celkem líbilo. Filmy s historickým odkazem, nepodělané rudou či jinou propagandou, mám raději než nesmyslné slátaniny. Pravda, místy se to vleče a je to možná neodpovídající realitě, ale co o něm víme? Byl to prakticky zloděj a vrah a kdyby ho takhle film vykreslil, tak nás budou Slováci z duše nenávidět, protože tohle je jejich hrdina, i když teda takovej Babiš, kterej sice není vrah, ale o to víc je zloděj a lhář. Holland se pokusila o poetické vykreslení 17. a 18. století na Slovensku na příběhu osoby někoho, koho neznají jinde než u nás a na Slovensku, protože tenhle člověk neměl v historii jiných národů, vlastně ani toho našeho, žádné místo. Tři hvězdy dát musím, protože jednak historie a druhak méně dávám fakt slátaninám a vyloženě odpad dávám debilovinám či rudým nechutným propagandám typu Majora Zemana.

Film Agnieszky Holland a Kasi Adamik sľuboval pravdivú históriu, no výsledkom je ťažkopádna, neukotvená a miestami zarážajúco bezpohlavná verzia jedného z najsilnejších príbehov stredoeurópskeho folklóru. Hoci vizuálne pôsobivý, s precíznou výpravou a citom pre obraz, film trpí tým, že zapánaboha nevie, čo chce o Jánošíkovi vlastne povedať. Je to tragický hrdina? Romantický idealista? Rebel bez príčiny? Namiesto výkladu alebo reinterpretácie máme útržky z jeho života bez akéhokoľvek náznaku dramatickej výstavby a ideového jadra. Príbeh sa rozplýva v sérii scén, ktoré pôsobia ako ilustračné výjavy, chýba vnútorná motivácia hlavnej postavy. Obsadiť do postavy Jánošíka krehkého českého herca je buď bezhraničná odvaha alebo nekompetentnosť. Václav Jiráček je pasívny, akoby nevedel, prečo vlastne žije medzi zločincami, a divák to nevie tiež. A ani sa to nedozvie.  Film sa síce zbavuje ľudovej legendy, no namiesto toho neponúka nový výklad. Sociálny rozmer je len načrtnutý, existenciálny nedotiahnutý. Scenár stál zjavne na vode. Herecké obsadenie je nevýrazné, dialógy ťažkopádne a tempo kolíše. V snahe o európsky historický film vzniká projekt, ktorý síce dobre vyzerá, ale tým to celé končí. Neponúka ani hrdinu, ani mytologický rozmer, ani výpoveď, ani žáner, ani umenie. V Terchovej chcú na tento film stoj čo stoj zabudnúť.

Tady firma Holland Ltd. přichází s nabídkou sice lacinou, ale neinvenčí a nefunkční. "Prawdziwa historia" je sice česky "Pravdivý příběh", nikoli historie, ale i ani to není příliš ku prospěchu díla, které je modelováno podle pravidla "dějiny píše vítěz". Od útlého mládí jsem kozinovec a jánošíkovec, a ohledně proklamace: bohatým bral a chudým dával, bych se klidně spokojil s první polovinou. Ovšem stejně, jako by mi u Koziny chyběl čakan a pes, tedy mi chyběl hrách a statečná valaška. Film měl samozřejmně i mnoho ryze filmových nectností, jak v oblasti scénáře, tak samotné režie; přestože se na všem podílejí ženy, není to "ženský film". A "chlapský" samozřejmě také ne. A kdybych ho měl nějak charakterizovat, tak asi jako "nesouzvuk nahých těl".

Páčila sa mi scenéria, práca s kamerou, mnohé postavy, prirodzený herecký výkon, výber ženských herečiek.  Nepáčila sa mi nuda, v podstate nulový dej, postavy zachraňujúce nulový dej, Jánošíkove dredy, názov filmu.... 2 hodiny sa deje nula nula nič, ako keď 18 ročnému dáte na hlavu Gopro, a on si len tak pre youtube nahráva všetko možné čo cez deň videl.... od domčekov, stromov, snehu, cez turistiku, hory, múzeá, či občas aj ženské prsia. Keby si poľské režisérky predtým trochu pozreli Jánošíka z roku 1963, tak by sa možno prebrali, a ušetrili by si niekoľko miliónov dolárov.  Určite nachvál to aj nazvali tak ponižujúco, že Janosik - Prawdziwa historia, dal by som im hrablami po hlave za takýto stupidný názov. Neviem, čo týmto názvom chceli dokázať, možno to, že všetci Slováci sú blbci. Ale ako sa hovorí, ako sa do hory volá, tak sa z nej ozýva, a ľudia sa "odvďačili" presne takým istým spôsobom, akým chceli poľskí režiséri ponížiť slovenské povesti, či báje. Vyprdli sa im na celý, možno aj pravdivý film. Každý si určite radšej pozrie sfilmovanú vymyslenú povesť, ako nezáživnú realitu.  50%

Ak chce človek aspoň sčasti pochopiť, prečo Slováci vo voľbách volia zločinecké skupiny, stačí sa pozrieť na to, koho majú za svojho národného hrdinu. Dlho vznikajúci film režisériekKasie AdamikaAgnieszky Holland, ktorý vo finálnej podobe uzrel svetlo sveta v roku 2009, je možno v niečom pravdivým, ale dozaista romantizujúcim príbehom o živote zbojníka - zlodeja Juraja Jánošíka (Václav Jiráček). Vo svojej podstate mapuje posledné dva roky Jánošíkovho života po tom, čo sa nechal zverbovať do zbojníckej družiny Tomášom Uhorčíkom (Ivan Martinka). Značne zidealizovaný príbeh takisto zachytáva Jánošíkovo súkromie, prežívanie, ale aj to, ako "bohatým bral a chudobným dával". Z toho pohľadu možno hovoriť o tom, že film nie je nijak zvlášť svetoborný, na druhú stranu však nie je až taký zlý, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Samozrejme, po príbehovej stránke pôsobí viac-menej ako povesť v modernom šate, ktorá ničím neprekvapuje, pričom z hľadiska historiografie takisto asi nie je úplne najpresnejšia. Silné stránky tohto spracovania Jánošíka sú však inde. Snímka dvojice Adamik a Holland dokáže diváka osloviť predovšetkým svojou vizuálnou stránkou. Veľmi pekne pôsobí znamenitá výprava v lone slovenskej a tiež poľskej prírody, ktorá dokáže vyniknúť aj vďaka kamereMartina Štrbu. Tá je vo všeobecnosti zvládnutá na vysokej úrovni, čo vidno prakticky vo väčšine scén filmu. A plusom, dotvárajúcim celkovú vizuálnu podobu snímky, sú aj dobové kostýmy postáv.Jánošík - Pravdivá históriaje však ako celok priemerným filmom so spornou druhou polovicou svojho názvu. Postavu Jánošíka v príbehu síce vykresľuje viac ako človeka, než ako legendu, čím sa odlišuje od obdobných diel z dvadsiateho storočia, ale stále ho do veľkej miere zachytáva v pozitívnom svetle. A to úplne v poriadku nie je, obzvlášť ak sa film prezentuje ako "historicky pravdivý". Keď už nič, tak sa naň aspoň celkom dobre pozerá. To sa tejto snímke naozaj musí nechať.