Já Kapitán (2023)

„Afrika môže ponúknuť najbohatšie kultúrne dedičstvo na svete,” hm..., tak to je teda určite i pravdou nehynúcou, čo učiteľ pravil počas vyučovania, len keby vskutku nebola na druhej strane až toľko »EXTRÉMNEVYKORISŤOVANOU*1« v rámci nielen prírodných zdrojov z pohľadu európskych mocností, tak by sa povedzme zrovna vtedy i v takom Senegale žilo oveľa dôstojnejšie; práve preto sa dvaja ambiciózni, ale zároveň k tomu aj pomerne dosť naivní, senegalskí bratanci →Seydou[priam autentický, herecký prejav zo stranySeydoua Sarra]aMoussa[rovnako pozoruhodný, herecký výkon ďalšieho mladíka v stvárneníMoustaphom Fallom], jedného horúceho afrického dňa, následne rozhodli [túto akciu plánovali dobrého pol roka dopredu], že už majú [konečne!] plné zuby žiť v naprosto chudobných podmienkach, resp. bez toho, aby o tom vedeli ich najbližší, odídu s tou veľkou nádejou, že sa pokúsia dostať kamsi až do Európy, kde by sa v podstate znovu postavili na nohy vďaka nadchádzajúcej práci; teraz stačí iba prejsť cez mnohé prekážky, abyneúspešným spôsobom dorazili do cieľa, pričom Váš milý recenzent Vám vôbec ani nenaznačí, aké to vlastne všetky boli, keď Vám napokon úplne postačí vedieť aspoň to, že podľa jeho maximálneho hodnotenia v podobe5*, klasicky napovedá, že tento mimoriadne silný, autorský projekt v podaníM.Garroneho, ho obzvlášť v najvyššej miere zasiahol!•Vytvoril vôbec svoje najlepšieUMELECKÉ DIELO, ktoré ma neuveriteľne priklincovalo do sedačky, tak bolo realistickou formou prevedené do výslednej podoby, ktorá svojim prístupom absolútne nemá v modernej kinematografii žiadnej obdoby → Autorovo cítenie väčšinou plávalo v „neorealistických vodách,” čiže by sa dalo azda podotknúť, že tentoraz aktualizoval verziu 21. storočia so všetkým, čo k tomu už automaticky prislúcha: exteriéry, prirodzené svetlo, [ne]herci, sociálne témy, polodokumentárny štýl.•POZNÁMKA*1:«Cudzie mocnosti si pri kolonizovaní Afriky rozkrájali kontinent ako koláč a pri procese dekolonizácie vytvorili desiatky umelých štátov»; odkiaľ vlastne pochádza pôvodná prapríčina celkového problému v tom zmysle, prečo sú totižto africkí obyvatelia tak strašne chudobnými, ako kostolné myši.

Pozerám, že niektorí "patrioti" s anti-migračnými náladami už len z princípu dali nízke hodnotenie, ale našťastie takých je len menšina. Africká odysea dvoch senegalských chlapcov bola skutočne pútavá a pozoruhodná. Človek si ani nedokáže predstaviť, čo musí väčšina migrantov podstúpiť na svojej ceste za novým životom. Hrôza pomyslieť, že mnohí sa svojho sna ani nedožijú. Filmové spracovanie tejto témy pôsobilo autenticky a realisticky, rovnako aj herecké výkony dvoch chlapcov boli na prekvapivo vysokej úrovni. Kompozične fajn, akurát ten otvorený koniec mohol byť lepšie vykreslený. 4*

Film zachytáva cestu dvoch bratrancov z afrického Senegalu, ktorý sa vydajú na cestu za lepším životom do Európy. Počiatočnú eufóriu strieda konfrontácia so stále krutejšou realitou, kedy sú degradovaní na úroveň tovaru a pre všetkých potrební len účelom získania peňazí. A to za akúkoľvek cenu, takže príde aj na boj o holý život. Film ponúka krutý pohľad na to ako sa africký migranti dostávajú do Európy, viem si predstaviť, čím všetkým si musia prejsť a koľko nešťastia je za týmto exodom. V poslednej dobe už druhý film čo som videl s tematikou migrácie, ale sGreen borderťazko porovnávať. Pre mňa silný príbeh a slušná realizácia.

Dvaja už na prvý pohľadinžinieri zo Senegalutužia po lepšom živote, pretože doma ich už nebaví, ako ich foter posväcuje pľuvaním akejsi múčnej vody priamo do ksichtu. Toť, kultúre sa medze nekladú. Nuž a mladíci na to majú aj znalosti. Okrem základov duálneho vzdelávania v mäsokombinátovej terminológii typu "salám alejkum" sa dobre vyznajú aj v bubnovaním holými hnátmi a takých intelektuálov vo vyspelej Európe, potažmo ešte vyspelejšej Ameriky, predsa hľadajú priehrštím. Veď aj v Offspringu nedávno vyhodili bubeníka len pre to, že nemal správnu včelu a s ňou aj potrebný preukaz o absolútne zaručenej bezinfekčnosti, a kto iný by ho mal nahradiť, ako profesionáli z Afriky, ktorí žiadny taký očkovací preukaz nepotrebujú, keďže oni vlastne nepotrebujú ani občiansky, maximálne tak nejaký falošný pas. A tak za mečania kôz, ktoré súdiac podľa zvuku možno práve niekto obhospodároval, sa vyberú na vandrovku, na konci ktorej má byť fantastický prínos v podobe sebarealizácie všetkých svojich talentov pretavených do sociálnych dávok. Mladíkov však čakajú životu nebezpečné strasti. Ešte len nastúpia do najmodernejšieho autobusu zo šesťdesiateho druhého, v ktorom černosi nemusia sedieť len vzadu, keďže nikto iný tam ani nesedí, a už sa im kladú polená pod vyležané nohy, všade samé problémy, na každom rohu človek, ktorý sa chystá nadaných mladíkov nejako ošmeknúť, objavia sa aj altruistickí prevádzači, ktorí za minimálny poplatok zvládnu na korbu auta naložiť aj 90 ľudí a ak náhodou niekto po ceste cez púšť z korby vypadne, neváhajú mu poskytnúť nádherný all inclusive pobyt v naturálnom soláriu celkom zdarma. Pri pohľade na všetky tie trampoty si divák už len nervózne hryzie prsty -zvládnu sa obohacovači sociálnych úradov dostať až k nafukovačkena brehu Stredozemného mora? Nakoniec to našťastie nie je nafukovačka, ale celkom pevná loď, vďaka čomu zaplesá ucho nejedného rizmanovca: už sa blíži obohatenie a všetci dokonca, ako to vo filme vidíme, zborovo kričia ten nádherný progresívny slogan, ktoré každý eurohujer s tak veľkou slasťou počúva:Aláh akbar! Častokrát to síce bývajú posledné slová, ktoré v skutočnosti človek začuje, ale o to je ten hudobný zážitok lahodnejší. Srdcervúci záver presvedčí každého privilegovaného Európana, že kladieme tomu pokroku, rozmanitosti a rastu rozumovej kapacity až príliš veľké prekážky a tak riešením je zrejme spáchať rituálnu seppuku. Samozrejme, to sa týka hlavne bielych hetero mužov, ktorí dezolátsky imigrantov démonizujú a ako takí prašiví lenivci dokonca na nich odmietajú makať.

Film je mrazivou obžalobou vykorisťovania utečencov.Matteo Garronenatočil film o dvoch dospievajúcich chlapcoch - utečencoch, ktorí sa snažia dostať zo Senegalu do Európy. Je to aj o tom ako chamtivosť a korupcia poháňajú moderný obchod s otrokmi. Film vyvolá v citlivom divákovi bezmocnosť.Ja kapitán,je úžasný film a skutočné umelecké dielo, je to aj veľmi bolestivé. Hlavný protagonisti napriek všetkému zlu nestrácajú svoju ľudskosť, súcit a lásku a to je obdivuhodné.