Hirošima - počátek atomového věku (2015)

Na lúke rastú kvety, v piesku sa hrajú deti. Z lietadla niečo letí a zlaté slnko krásne svieti. Všetci ľudia rozmýšľajú, ktovie čo nám posielajú. Je to dar od strýka Sama, taký hríb ešte nikto nemal. Hirošima, ty si milá má. Hirošima, ty si milá má, Hirošima. Na lúke horia kvety, na piesku horia deti. V uliciach je čudné vrenie, malo to byť prekvapenie. Výrazne sa oteplilo, prekvapko sa vydarilo. Má to niekto ale šťastie, atomový hríb ešte stále rastie. Hirošima, ty si milá má. Hirošima, ty si milá má. Prší, prší, len sa leje, nezatváraj milá dvere. Milá má, duša má, nezatváraj pred náma. (text bratislavskej punkrockovej hudobnej skupiny Karpina). ***

Jedna, respektíve dve bomby urobili z Američanov najväčšieho dravca sveta a z militaristických Japoncov azda najslušnejší národ na svete. Originálne zábery, výpovede svetkov a preživších, medzi nimi aj taká chuťovečka ako po výbuchu v Hirošime videli nejaké čierneho tvora ako zomiera a mysleli si, že je to pes. Po chvíli zistili, že je to ich vlastná mama. Dokument sa neodporúča k obedu.

Zhodenie bômb na Hirošimu a Nagasaki je minulosť. Nemôžeme tieto mestá oživiť, ani mŕtvych, ktorí v nich zahynuli. Čo však môžme urobiť je poučiť sa zo skúsenosti. Musia nás naučiť dôležitú lekciu. Sme konfrontovaní s možnosťou vlastného vyhynutia ako druhu. Napriek tomu osud ľudstva a najmä ľudskosti môže záležať na tom, ako si pamätáme na Hirošimu a Nagasaki. Ak si ich budeme pamätať len ako ďalšiu udalosť v dejinách ľudstva, len ťažko nájdeme odvahu postaviť sa výzvam a hrozbám, ktoré nukleárne zbrane pre ľudstvo predstavujú

"Keď som sa vrátil späť do Ameriky, nečakal som takú popularitu. Bol som celebrita, ktorá si následne užívala slávu. S následkami, ktoré nastali po zhodení bomby na Hirošimu som sa zmieril, veď som stál pri zrode novej éry atómového veku." Po z bombardovaní Hirošimy sa začali v hračkárstvach po celej Amerike predávať detské súpravy pre deti, ktoré si mohli vyrobiť vlastnú atómovú bombu. Súťaž Miss Atómová bomba sa taktiež tešila veľkej popularite. No a aby toho nebolo málo, jedného z Japonských lekárov, ktorý prichádza do USA s prosbou o pomoc pri odstraňovaní následkov na tamojších obyvateľoch, čaká v populárnej zábavnej relácii ešte väčšie poníženie. Človeku sa chce z tejto krajiny proste zvracať. Ozaj neviem čo je horšie, či následky tohto nehumánneho činu, alebo tie vymyté mozgy, ktoré nie len že tolerujú dane činy, ale ich pod rúškom mieru ešte aj velebia.

Počiatok atómového veku mohol teda vyzerať nejako inak, ale to sme my ľudia, zabíjanie je vždy prvé. Z vojnovej politiky vyplynula nevyhnutnosť použitia atómovej bomby a vytrpeli si to ľudia. Ich výpovede sú aj po 70 rokoch emotívne, neodolajú plaču, vzácne výpovede očitých svedkov sú možno silnejšie ako priame dokumentárne zábery. Aj tie sú otrasné a zostáva len (márne) dúfať, že sa ľudstvo poučí. Šťastie, že sa v Amerike rýchlo upustilo od výroby hračiek s tematikou atômovej bomby alebo voľby miss s rovnakou témou.