Himaláj - Karavana (1999)

Na pozadí generačního konfliktu se prověřuje a osvědčuje platnost tradic: budoucí náčelník má svou hlavu a chce vést ostatní cestou zkušenosti, zatímco se stařec, který karavanu vlastně vede, podřizuje starým zvyklostem, prozkoušeným a přes nepravděpodobnost bezpečným. Ve shodě s cyklickou povahou nomádského života se nakonec střídají definitivně a v tom okamžiku, jako by se navzájem projasnila světla dvou hvězd.

Vo Švajčiarsku sme s rodinou prežili niekoľko dekád, takže som vždy velice opatrní, čo na mňa zasa Švíckovia vybalia: a nemýlil som sa žiaľ ani teraz! Ako toľko iných vecí, i tento film je po technickej stránke vydarený, no po tej spirituálnej kompletne toxický. Keby sa jednalo o kresťanskú katolícku púť, bolo by to vykreslené ako svätuškársky podfuk s nádychom čierneho humoru a úchylnými kňazmi - a komentáre tuná by sa niesli v duchu "náboženská agitka". Keď sa jedná ovšem o posolstvo, že budhistickí bôžikovia pomáhajú horským šamanom, radi čmuchajú rôzne smradidlá a tešia si pri pokrucovaní valčekmi semo-tamo, tak to ľud slovanský jasá, jak sa to tým germánskym pohanom zasa raz religiózne vydarilo! Niet divu, že hlavný hrdina nakoniec pochopí, že divy sveta možno zodpovedať len pri prikiadzaní mantier a otváraní čakier - a púšťaním si démonov do života. Skôr, než sa dáky rádoby-odborník nezabudne vytiahnuť svojimi nesmiernymi znalosťami internáboženských vied, skúste si prosím úprimne hľadajúci čitatelia pohľadať (dokonca i na YouTube je super prednáška práve o tom medzičasom, i keď len v angličtine), že aké náboženstvo mali Aziati na prvopočiatku! Sošky budhizmu začali obšťastňovať ďaleký Východ až niekoľko storočí pred Kristom - čiže: čomu verili pred tým? A pred konfucionizmom? JEDNÉMU Bohu, tomu jedinému, spoločnému!!! Mali monoteistickú vieru, verili v Boha, ktorého starí Židia nazývali Jahve. Ako to vedia? Jednoducho: vedeli ste, že Čína ma najstaršie zachované písmo až dodnes? A vedeli ste, že znaky ako záhrada, hriech, čln etc. sú piktogramy, ktoré popisujú počiatky z Biblie, Genesis? Čítaj: ich písmo priamo 1:1 zachycuje to, čo kresťanské poňatie začiatku sveta v Starom zákone! Ibaže Židia to majú zachytené slovami a Číňania tie príbehy počiatku našej civilizácie nakreslili: a tak nájdeme znaky had a Adam a Eva pre hriech, znak pre veľký čln je Noeho archa aj s ôsmimi členmi etc. - vrele odporúčam, min. ten dokument z YT, velice poučné, ako tie "rôzne kultúry" na počiatku všetky z jedného, rovnakého Boha vzišli a popisovali presne ten samý prvopočiatok nášho zrodu, bezo zmeny. Takže: ak niekto chce chápať "tradície a históriu", ako to nižšie zaznieva, nech si prečíta Genesis, lebo ešte aj Aziati to majú v génoch. Ovšem to nepasuje do krámu moderného pohanstva, ktorý sme toľký čas zažívali vo Švajčiarsku a ktorý nie je ničím novým: ani posolstvom, ani démonmi, staršími než ľudstvo samo. Takže aj tu je nutné rozlíšiť herecké výkony, prírodu a celý ten cukor - od posolstva filmu, ako romanticky sa nám servírujú diabolské polopravdy o Bohu, o človeku a o Pravde. Pravda je len jedna, a ak sa niečo na Pravdu len podobá, je to diablova polopravda, cukrík s cyankalínom. Skúška správnosti: ani jeden biedák tu nezadrel, že je to dokonalá náboženská agitka - a pritom: JE JAK BIČ! Dedo budhista ide úplne proti rozumu i životu, plný viery v čáry-máry-rituály a sošky - a jeho mladší kritik, jednajúci podľa zdravému rozumu a tmárstvu, sa musí nakoniec v pokore korigovať, aby učinil bôžikom za dosť a prebral poznanie domotaného deda!.. Za povšimnutie stojí fakt, že dedo jedná až do konca z pýchy a závisti a je ochotný i zavraždiť: to nikomu nepríde, akému démonovi to slúžil?!... Keby tí démoni neexistovali, je mi to fuk, Tom a Jerry, ale oni žiaľ existujú a škodia - a zažíval som roky, ako vyzerá spoločnosť bez Boha (pozrite si démonické rituálne otvárania Gotthard tunela: chuťovka!.. v dobe internetu a AI, "najvyspelejšia" krajina v Európe.. úplne neuveriteľné..) Dávam 1* za tú technickú dokonalosť, ale je to na hranici ODPADu pravdupovediac.

Éric Valli v Nepálu dlouhodobě žil a léta pracoval jako fotograf pro National Geographic, a tento film má jasné ethnografické dokumentární kvality. Dějově se jedná o drama, do rolí však byli obsazeni samí neherci. Příběh se odehrává v odlehlé vesnici v himálajském regionu Dolpo, kde se místní obyvatelé živí tradičním způsobem – zemědělstvím a obchodem se solí, kterou přepravují přes nebezpečné horské stezky pomocí jaků. Film sleduje konflikt mezi dvěma generacemi a jejich přístupem k vedení karavany přes hory. Hlavní postavou je Tinle, starý a respektovaný náčelník vesnice, který po smrti svého syna Lhakpy, vůdce karavany, odmítá předat vedení mladému Karmovi. Tinle věří, že Karma není připraven a obviňuje ho z Lhakpovy smrti, což vede k rozkolu ve vesnici. Karma se rozhodne vést vlastní karavanu mladších mužů, zatímco Tinle shromažďuje starší generaci a svého vnuka Passanga, aby se vydali na vlastní cestu se solí přes Himaláje. Film zachycuje nejen fyzicky náročnou cestu přes zasněžené průsmyky, ale také Tinleho vnitřní boj s věkem, tradicemi a smířením s novou generací. Příběh graduje, když obě karavany čelí přírodním nástrahám, jako jsou bouře a nebezpečné stezky, a Tinle postupně přehodnocuje svůj postoj k Karmovi a budoucnosti vesnice. Nepál mám moc rád, byl jsem tam už 2x (trek kolem Annapurem a trek kolem Manaslu) a vždycky mi ta země hodně moc dala. Až pojedu potřetí, tak třeba navštívím Dolpo Valley, už jen proto, že obyvatelé tam vyznávají dzogchen. Jinak film mávýborný soundtrack. Když jsem ještě poslouchal soundtracky, tak jsem jej řadil mezi svých TOP10

Himalaya je neskutočne prirodzené, až dokumentaristicky spracované dielo, ktorému tento kabát dodáva výrazný tón diváckej vážnosti. Očaril ma svojou prírodne uvoľnenou krásou, akou sa pomocou precíznej remeselnej ruky plíži pomedzi dané osoby v danom prostredí za priebehu daných situácii, v dôsledku čoho dokáže divákovi sprostredkovať viac než len "prostý" zážitok. Krása, ktorej k dokonalosti chýba len veľmi málo a pritom tak veľa. Pocity niekedy nestačia.

Nádherný pohlad na "bežný" život, jeho nástrahy a nevyspytateľnosť v pokojnej no zároveň nebezpečnej divokej krajine Hinalájskych veľhôr. Celý čas som sa pýtal či je to natočený film podľa scenáru alebo je to len zostrih dokumentárneho filmu mapajuci pravidelnú púť karavány. Tak dobre a zároveň prirodzene bolo dielo nielen napísané, ale aj sfilmované a zahrané. V podstate dielo ničím špeciálne nevynikalo, ničím sa diváka nesnažili ohúriť, prekvapiť alebo zaskočiť. No aj tak som nevedel svoju pozornosť odthnúť od filmového plátna. V závere mi moje myšlienky vraveli: ,,S radosťou by som s karavánou putoval ďalej."