Giovanni Falcone (1993)

Hraný film ve stylu dokumentu proložený dobovými TV záběry. Strhující příběh z doby nedávné, o boji s větrnými mlýny na italský způsob. Drama stojící rozhodně za vidění. Story o vzájemném fungování složek státu (soudní moc x policie x zločinecké struktury x politici ... ). Film vyvolávající zákonitě mrazivou představu hraničící s jistotou, že slunná Itálie nebyla a není zřejmě leckde až tak extrémní vyjímkou.

„BOJ S VETERNÝMI MLYNMI?”•Titulná postava v podaníGiovanniho Falconea, vskutku predstavovala akéhosi čestného a neskorumpovaného sudcu [neskoršie i prokurátora], teda oddaného bojovníka proti talianskej mafii s presahom kamsi až do politiky → povedzme niečo zrovna na spôsobCosa Nostry: zločineckej organizácie s trvalým pobytom kdesi na Sicílii, medzi ktorých členov by sme určite mohli zaradiť aj mafiána Michela Greca, prezývaného ako "Pápež," a to konkrétne v naprosto realistickom spracovaní podľa skutočných udalostí, keďže premiéra tohto mimoriadne autentického titulu, prebehla iba rok a pol po atentáte [v skutočnosti to bol oveľa väčší masaker!] na vyššie vymenovaného sudcu; v podstate by sa dalo rovnako tiež podotknúť i to, že tento titul poctivo [z]mapoval udalosti v rozpätí desiatich rokov → od roku 1982 do roku 1992, v jednak obzvlášť znepokojivom prevedení, a zároveň i s perfektnými čiernobielymi vsuvkami v rámci strihovej skladby; normálne som mal taký pocit, ako by sa taliansky režisérGiuseppe Ferrara, takto zvolenou formou inšpiroval u Olivera Stonea s jehoJ.F.K.• Hlavnú úlohu fascinujúcim spôsobom stvárnil predstaviteľ, známy z legendárnejChobotnice,Michele Placido, ktorému ešte veľmi zručne sekundovalGiancarlo Giannini, ako jeho dvorný kolegaPaolo Borsellino,pozor, nepliesť si sBorsalinom, ktorého postihol rovnaký osud, ako titulnú postavu! • Klobúk dole pred týmito tvorcami, ktorí rozhodne neglorifikovali mafiánske praktiky tak, ako to vlastne učinil preceňovanýKrstný otec, režiséra F. F. Coppolu ↔ v tomto prípade je totiž tomu presne naopak, až som si koľkokrát pomyslel, že atmosféra okolo „Divokého západu,” je popri týchto brutálnych mafiánov, priveľmi slabučkým sústom; predstavte si, že úplne všade kde sa pohnete, sú s vami i po zuby ozbrojení ochrankári, ale ešte ani to nemusí vždy stačiť.•VRELOODPORÚČAM VŠETKÝMI DESIATIMI, a to napriek tomu, že sa môžete niekedy vo všetkých pojmoch trošku strácať.

Spíš to připomíná dokument - sledujeme jen chronologicky seskládané vraždy a atentáty za sebe, doplněné o hrané sekvence a dramatickou hudbu, ale pohromadě to bohužel moc nedrží. Atmosféru to má a stálo to asi velké peníze, ale je to jen sestřihaný sled událostí. Není zde postava, na kterou se napojit, žádná podzápletka nemá vývoj...

V rámci dvoch hodín sa režisér Ferrara snaží mapovať až príliš veľa udalostí a ak sa práve neorientujete v danej problematike a historických udalostiach, tak film ako taký pôsobí dosť skratkovito, skoro až ako hraný dokument. Ale to nie je výčitka. Bol natočený krátko po smrti Falconeho a Borsalina, práve v reakcii na ich vraždy. Úplne najstrašnejšie je ale to, že všetko, čo sme mali možnosť vidieť má reálny základ.60%. Ak sa vám film páčil, odporúčam aj "prequel" o generálovi Dalla Chiesovi, taktiež od Giuseppeho Ferraru.

Veľmi dobrá dráma, zobrazujúca kus histórie talianskeho boja s organizovaným zločinom. Takže obvinenia striedajú atentáty a medzi tým ako sa sudcovia snažia nájsť dôkazy, pokúšajú sa neprísť o život. Film svojím faktickým prístupom pripomína skôr dokumentPaolo Borsellino: Som na radeakoKrstného otca. Nedosahuje ani spektakulárnosťBožského, no produkcia je výborná a o atmosféru je veľmi dobre postarané. Michele Placido vplával do tohto filmu takpovediac priamo zo seriálu Chobotnica, takže charakterovo vynikajúco svojím výkonom zapadol. 75%