Flesh (1968)

Sex, L&M-ky a mejkap ako u Almodóvara. Estetika Warholovho kina je v Morisseyho celovečernom debute badateľná hneď v prvej scéne točenej na jeden dlhý záber. Postupne sa však začína prejavovať aj samotný Morissey, ktorý vezme Warholov filmový extrémizmus a pokúsi sa sprístupniť jeho techniky o čosi početnejšiemu publiku. Aspoň tak som to vnímal. Rozhodol sa pre únosnú duratu a snaží sa aj čosi povedať. Formu drží pokope najmä použitie náhleho, častého a neučesaného strihu, ktorý zároveň slúži aj ako akýsi nástroj pre gradáciu. Aj keď je na začiatku naznačená potenciálna zápletka, nie je v rámci ďalšieho plynutia deja príliš pripomínaná a divák na ňu môže postupne zabudnúť, keďže jeho pozornosť a myseľ zamestnávajú monológy postáv často sprostredkujúce úvahy o hmotnom tele. Morissey mohol v rámci jednotlivých scén pokojne pracovať s warholovsky statickou kamerou, divák by sa ocital v úlohe malého voyeura tak či onak. Vďaka náhlemu strihu je však divák–voyeur neustále vyrušovaný, a tak aj viac odosobnený, čo by pri použití statickej kamery bolo zrejme ťažšie. Pozoruhodné je, že aj napriek použitiu drastického strihu a celkovému odmietnutiu akejkoľvek vyumelkovanosti si Morissey dáva pozor na kompozíciu a orámovanie záberu. V závere si dokonca vyskúša aj búranie štvrtej steny, kedy postava ukáže divákovi dvojstránku z knihy so slovami "I would like to see it, wouldn't you?"Keďže je film komponovaný ako niekoľko epizód z jedného dňa mladého prostitúta, miestami sa kamera tvári aj ako semi-dokumentaristická. Zaujímavé sú jednotlivé úvahy o hmotnom tele. Morissey ho zobrazuje ako nástroj, priestor pre kontakt, zraniteľnú hmotu či objekt uctievania. Sexualita sa stáva jazykom, bránou vnímania. Hmotné telo jej manifestáciou, bezpečným úkrytom, no zároveň aj nebezpečnou špirálou, ktorú vytvára strach z hlbšej intimity kompenzovaný nablýskanou fasádou. Snímka miestami stráca tempo... ale aj realita občas plynie v dňoch, ktoré sú nudné a treba ich len strpieť. Undergroundový kamarát SchlesingerovhoPolnočného kovboja.

Dnes už to zdaleka tak provokativně nepůsobí jako kdysi.(70%)

Ten strih bol desný, niektorí herci priam amatérski, ale Joe bol údesne sexi. Čo do príbehu nič moc, až na niektoré scény. Ale slabota inak. 40-50%

Zajimave , ale nektere sceny zbytecne .

Já si nemyslím, že „takový nijaký“, ale je to věc názoru každého z nás. Zatímco u nás stály hospodyňky fronty na kousek tlustého bůčku na nedělní oběd, banány (pokud jednou za půl roku vůbec byly) či toaletní papír a začalo se pomalu rozvíjet Pražské jaro, tak za Velkou louží probíhal konzumní život a Paul Morrissey natočil tento kontroverzní a odvážný film, který „jen“ mapuje to, co se skutečně dělo … a Joe Dalessandro je ve svých dvaceti letech skutečně k nakousnutí 5456(14.08.2023)