Electric Boogaloo: The Wild, Untold Story of Cannon Films (2014)

Hodnotenie tohto a podobných dokumentov ovplyvňuje sentiment detstva prežitého s fenoménom VHS počas 90´s. Každý kto mal vtedy video, v zbierke mu počiny od CANNON FILMS nesmeli chýbať. Súhrne, CANNON INC produkcia bol jeden veľký GÝČaGolanaGlobusneboli žiadni filmoví profesionáli, išlo skôr o fanatických oportunistov.

Šialená jazda do neuveriteľného príbehu legendárnej producentskej dvojiceGolan/Globuspohľadom ich spolupracovníkov a niektorých hviezd. Celý dokument vyznieva miestami až dosť kriticky ale stále s istou dávkou humoru. Chýba tu to podstatné a to je vyjadrenie hlavných aktérov. Tí mali vždy trošku problém so sebakritikou a tak si pripravili svojvlastný film. Pozretím oboch má divák možnosť si poskladať mozaiku.

Fantastický dokument, ktorý poskytuje veľmi vtipný a pomerne nenostalgický náhľad na Cannon, ktorý vyrástol na exploatačných sexy komédiách a zenit dosiahol pri reaganovských akčných filmoch. Je tu plejáda tých najbližších spolupracovníkov dua Golan/Globus a nedávajú si žiadnu servítku pred ústa (Laurene Landon dokonca podpáli svoju jedinú kópiu America 3000!). Silne ironický tón trochu zmazáva komerčný úspech viacerých filmov (a ich kultúrny dopad), ale je to určite osviežujúcejšie, ako keby to bola nekritická nostalgická óda (ako je čiastočne Corman's World).

Povšechný průřez filmografií Cannonu. Svižný a vtipný, sice zbytečně sebeshazující a prakticky jednostranný, ale fascinující a poutavý. A bizarní. Trochu škoda, že se to u žádného snímku nezastaví na delší dobu, ale chápu, že když jich Cannon vyprodukoval několik desítek ročně a chcete mít co nejširší záběr, máte při stominutové stopáži co dělat. Každopádně to ale chce kouknout i na The Go-Go Boys: The Inside Story of Cannon Films, aby si člověk udělal obrázek i o pozitivech práce pro Golana a Globuse. Objektivní to taky nebude, ale jako double-picture snad vesmírná rovnováha zůstane nenarušena. Každopádně jsem se bavil, zavzpomínal na Amerického Ninju a dozvěděl se nové věci, takže jsem spokojený.

Napriek tomu, že Hartleyho štýl nie je tak rýdzi a prenikavý, ako napríklad v Machette Maidens (čo už detailnejšie popísal JFL), definuje ho skôr šikovnosť vo výbere témy a vytvorenie cool fasády, než prenikavosť jej spracovania, Electric Boogaloo ostáva veľmi dobrým úvodom do sveta neodolateľnej estetiky (a zákulisia) ďalšej bašty brakového filmu.