Earth (1998)

Film so silnou a jatrivou témou, ktorá ťaží Indiu a Pakistan do dnešních dní. Na popredí vzťahu milencov i drobných zmiešaných komunít sledujeme náboženskú rozorvanosť a nenávisť, ktorá sa plne prejaví pri mohutnom a neorganizovanom presune obyvateľstva, spojenom s pogromami, lynčovaním a masakrami. Silná scéna je hlavne s vlakom plných mŕtvol, ale podobných scén je relatívne málo. Ako sa spomenie aj v samotnom filme - hinduisti, moslimovia a sikhovia sú ako tigre, ktoré niekto vypustil z klietky a oni lačnia po odplate a krvi. Myslím, že táto jatrivá téma by si žiadala komplexnejšie spracovanie a dalo sa z nej vydolovať určite viac, napriek tomu zaujímavý exkurz.

Film z obdobia delenia Indie, príbeh dievčatka Lenny viacmenej ukazuje jej pohľad na udalosti z tohto obdobia, ako ona vnímala čo sa dialo a ako ona zasiahla do osudov ľudí a ľudia do jej osudu. Ako história určite zaujímavé, aj keď spracovaniu sa dá vytknúť z môjho pohľadu nedostatok emócií, chceli tam byť, ale myslím, že to celkom nevyšlo. Určite to mohlo byť pre diváka emotívnejšie, dramatickejšie a zaujímavejšie.

O tom, ako bolestivo a tragicky môže do života zaľúbencov zasiahnuť žiarlivosť a závisť. Hlavne, keď je k tomu v spoločnosti živná pôda... Nenávisť je naozaj hrozná, a tento film ukazuje, kam až to všetko môže zájsť. Strašlivé čo i len pomyslieť, že takmer všade po svete ešte aj v 21. storočí prevládajú nezmyslené kultúrno-náboženské zvyky a bigotné, egocentrické myslenie nad zdravým rozumom. A o tomto to je. Film najskôr diváka uvedie do pohody, miestami až príjemnej letargie, aby potom v druhej polovici ukázal svoju horšiu tvár a príbeh o zaľúbencoch nekompromisne ukončil. Indické filmy, ani tie v koprodukcii, moc nemusím, ale toto bolo výborné.80/100

Jiná země, jiné náboženství. Jiné hodnoty, kultura, tradice. Ale lidé v jádru stejní. Když se podíváme do Evropy 30. let zpátky, je to Indie let 40. v bleděmodrém. Národy co žily vedle sebe po stovky let v jedné zemi. Pak, jako mávnutím kouzelného proutku, přítel zabije přítele kvůli politickým štváčům mocenské kliky. A když se podíváme na konec 40. let k nám, je to stále ta samá písnička. Lidové milice s krví na rukou se chopí zákona a rozhodují o životě a smrti. Jen místo bratře, mají na rtech slovo „soudruhu“. Je znepokojující, kolik mají naši vlastní lidé společného s hinduistickými fanatiky a muslimskými štváči z Pákistánu. A že ten anglický lord udělal u nich i u nás stejnou medvědí službu. U nás lord Runciman, u nich Radcliffe. Obojí skončilo válkou. Lidé jsou stále stejní a nikdy se nepoučí. Film je skvělou sondou do indické společnosti bouřlivého roku 1947. 80%

V konečnom dôsledku to v tomto filme nebolo ani tak o viere ako takej, ale o tom, aký je človek vo svojej podstate. Vždy tu budú dobrí a zlí ... v každej viere. Deepa tu jednoduchým spôsobom rozpovedala príbeh, na pozadí ktorého sa odohrával poriadny kus histórie, smutnej histórie. Koniec bol naozaj krutý a Rahmanova hudba typická jeho, ale fantastická.