Dangshin geogi iteojoorraeyo (2016)

TIME PARADOX na druhú!Na úvod drobná rada - keď píšete recenzie, píšte ich hneď po zhliadnutí filmu, kým máte v hlave čerstvo emócie a dojmy, v opačnom prípade na veľa vecí môžete zabudnúť (ako aj ja :D ;)). Napriek tomu si ale dosť jasne pamätám, že na toto sa dobre pozeralo - od začiatku až do konca. Z filmu som mal mierne podobné pocity, ako som mal pri sledovaníTime Renegades (Siganitalja)- opäť je tu motív cestovania v čase, avšak iným spôsobom (tentokrát reálne, a s tou istou osobou, nielen zdieľaním si aktuálnych udalostí a dejov). A najmä, v tomto prípade je menej akcie a viacej romantiky s drámou. Vo finále som veľmi spokojný - hlavní protagonisti uveriteľní, príbeh pútový, strih nádherný, (Seo-Jin Chaeešte viacej :o)), a najmä skvelý koniec (od ktorého som očakával ešte trošku viacej katarzie, kedy by som nemal absolútne žiadne pochybnosti dať mu fullku, no nevadí). Pôvodne som lavíroval dať 4* (reálne to totiž vidím na niečo medzi 4 a 5). Som s ním ale spokojnejší, než so Siganitalja, preto prižmúrim jedno oko (ktoré som možno zbytočne prižmúril aj pri Siganitalja?? Kto vie, je to už jedno :)), a dávam mu 5* :) ;).

Aziati majú kúzelnú paličku, ktorou dokážu vyčarovať podarené romantické diela. Práve tento žáner vyniká v ich rozmanitej filmovej pokladnici.Dangshin geogi iteojoorraeyosom pozeral s bratom, ktorý nemá veľké skúsenosti s ázijskou kinematografiou. Nerád ju sleduje, páč si nemôže zvyknúť na ich špecifický jazyk a s tým súvisiaci verbálny prejav. Bolo však vidieť, že po projekcii bol očarený kórejskou dôslednosťou, ktorú vkladajú do kompozície príbehu. Tiež sú známi ich zvýšeným dôrazom na emócie recipienta, čo je v poriadku, pokiaľ nie je príbeh zbytočne ostentatívny. V tomto prípade to však nehrozí. Atmosféra je komorná, značne príjemná a na celý film sa díva veľmi dobre.

Ako som už kedysi povedal, Kórejci točiť romantické filmy vedia. Majú vždy relatívne originálnu zápletku, no najmä podajú vzťahy medzi postavami a jednotlivé situácie oveľa presvedčivejšie a silnejšie, než američania."Will You Be There?"možno nie je taký silný, ako som mal možnosť minulý rok vidieť v prípade filmu"Unforgettable", ale funguje to v rámci možností dobre a najmä to má veľmi uspokojivý záver. Úprimne, kto nechcel ten záver vidieť? A plus to po celý čas dáva určité otázky a možnosti, ktoré sa dajú nejako využiť. A film veľmi inteligentne len pomaly načiera a nevystrelí všetko okamžite. Toto všetko je dobre spracované. Vyzerá to dobre, no myslím si, že iné filmy vyzerali o niečo zaujímavejšie. Najlepšie pasáže sú, keď vidíme Yeon-u pracovať s delfínmi. Vyzerá to pekne. Nie je to síce úplne originálne, ale rozhodne to vyzerá skvele. Čo sa mi tiež páči je, že náš hlavný hrdina z budúcnosti nie je veľmi sebecký. Chce zachovať všetko tak ako bolo, napriek tomu, že vie čo sa stane. A aj keď niektoré jeho činy tak nemusia pôsobiť, sú za nimi dôvody, ktoré sú pre nás pochopiteľné a vieme ich akceptovať. Možno by som bol za to, aby film ukázal trošku viac emócií, a aby ten koncept bol využitý aspoň trošku zaujímavejšie, no stále si myslím, že film vyzerá veľmi dobre, má dobrých hrdinov, dobré myšlienky a okrem toho plní želanie, ktoré v mojom veku už asi má každý. Mať možnosť naposledy stretnúť človeka, ktorý už medzi nami nie je a znamenal pre nás veľa. Lebo to, čo berieme často ako samozrejmosť nebude nikdy trvať večne. Ľudia môžu prísť o život kedykoľvek. A mrzí nás, ak sme nemali ani príležitosť sa správne rozlúčiť. A nakoľko ja som takú osobu vo svojom živote mal, vieme presne hlavného hrdinu v tomto pochopiť. Ako celok to podľa mňa funguje, príbeh je dobrý, postavy sú uveriteľné a dobre spracované a posledných pár minút to ešte v mojich očiach o niečo zdvihlo. Osobne film odporúčam vidieť. Nemyslím si, že je tak silný ako niektoré iné filmy z Južnej Kórey čo som mal možnosť vidieť, ale stále sa jedná o silný počin.Hodnotenie: A-

Nie, nie je to žiadny "A moment to remember", no záverečná pol hodinka bola pre mňa dostatočne emotívna nato, aby som "mierne" nadhodnotil (zaslúžené by zrejme boli 4). Navyše, nápad okolo riešenia problému formou cestovania v čase, za záchranou toho najdôležitejšieho, teda lásky, mi náramne sadol. Pekne strávené takmer dve hodinky života ...

Tématika cestovania v čase bude vždy atraktívna, nech už sa jedná o akýkoľvek žáner a po nedávnom Time renegades, ktoré sa mi dosť páčilo prináša juhokórejská produkcia ďalší príspevok do tohto subžánru, Will you be there a síce už sa nejedná o až tak moc zaujímavú záležitosť, ale stále to stojí za pozornosť. Toto je už v prvom rade romantická dráma, ktorá tento fantasy doplnok využíva len tým najzákladnejším spôsobom, takže dejovo to nie je zase tak moc prepracované a navyše aj ten spôsob presunu v čase mohol byť teda zaujímavejší, nič jednoduchšie už tvorcovia snáď ani vymyslieť nemohli. Ale dôležité je, že celkovo sa na to pozerá dobre, prvá polovica samozrejme okrem nevyhnutného prispôsobovania sa novým možnostiam ponúkne obstojnú romantickú líniu a v druhej sa mi zase páčila zaujímavá dilema, zachrániť milovanú ženu, čo by ale spôsobilo vymazanie dcéry zo súčasnosti, alebo to radšej nechať tak. Určite sa z toho celkovo dalo získať aj viac, tvorcovia sa so scenárom mohli vyhrať aj podstatne viac a nenechať to len na takejto prakticky základnej úrovni, ale nenudil som sa a bavilo ma to, čo je samozrejme hlavné. Plusom sú aj postavy, Kim Yun-Seok mi síce do takejto úlohy moc nesedel, ale predsa len je to sympaťák, ktorého vždy rád vidím, s jeho mladšou verziou som nemal žiadny problém, k tomu dve sympatické ženské postavy, ktoré kľudne mohli mať aj viac priestoru a poteší aj Kim Sang-Ho, ako priateľ hlavného hrdinu. A režijne je to skôr len očakávaný štandard, čo ma vzhľadom na pomerne nevýraznú filmografiu režisérky neprekvapuje. Takže pozretie určite neľutujem, bavilo ma to, ale predsa len od filmu s touto tématikou očakávam ešte o trochu viac, hlavne po stránke prepracovanosti scenára.68%