Černé na bílém koni (2022)

Po vypočutí si skvelej titulnej skladyLovestoryod Jany Kirschner a po zhliadnutí filmuOtec, v ktorom Ondrík exceluje + s anotáciou odkazujúcou na Kusturicu / Tarantina, sme sa s priateľkou (týmto ťa pozdravujem :D) naladili na tento film očakávajúc uletenú komediálnu jazdu v reáliách južného Slovenska. Film však žiaľ nedostál mojich/našich očakávaní a musím konštatovať, že titulný song je asi to najlepšie čo s týmto snímkom súvisí - ten sa dá totiž počúvať aj opakovane, no film by som si znova nepozrel. Je tu pár domnele vtipných momentov a ako pozitívum by som označil vizuál / hudbu, avšak forma tu vysoko prevyšuje obsah, ktorý mi prišiel prázdny, zmätený a vlastne ani neviem čo chcel autor týmto snímkom povedať.

K tomuto filmu ma prilákalo najmä herecké obsadenie, ale téma historiek z podsvetia nie je zrovna moja šálka kávy. Napriek tomu som dal tomu šancu, ale napokon musím uznať, že tento štýl humoru a kompozície ma zrovna nechytili. Niektoré scény boli síce fajn a dalo sa nad nimi pousmiať, ale film ako celok na mňa bohužiaľ nezapôsobil. Ale možno sa táto kusturicovská atmosféra niekomu páčiť bude... 2*

Podivný odvar z Tarantina či Ritchieho.1)  43letý scenárista, režisér a koproducent Rasťo Boroš vytvořil dynamický snímek, který mě ale zanechal poněkud na rozpacích. Vlastně jde o jakýsi podivný odvar z Tarantina či Ritchieho, které moc nemusím._____ 2)  Za množstvím nejrůznějších úvah a stylizace je cítit touha po uměleckém vyjádření. Touhu jsem zaznamenal, ale vyjádření nefunguje._____ 3)  Nejlepší na věci je výborný 42letý Milan Ondrík (Bandy)._____ 4)  Výstižný koment: JimWalker007***.

Tvorcovia chceli ukázať lokálnych maďarsko-slovenských gangsterov s cigánskym šmrncom v parodickom poňatí, no sparodovali akurát tak len svoje kvality. Minimálne herci. Ondrík takéto roly ležérne usmiatych, skoro vždy nafetovano vyzerajúcich a hrubo, mrmlaním sa vyjadrujúcich postáv veľmi rád berie. Aj mu to pasuje. Ale to neznamená, že všetci naši herci sa musia vyjadrovať ako dobytok a potom takúto zlátaninu ešte nominujú, že na slovenský film roka. Pritom už len kamera bola za tri koruny, hoci vo filme ukazujú eurá. To je ďalší zádrheľ, lebo tá údajná mafiánska atmosféra pripomína deväťdesiate roky, kedy v Rimbe Sambe o eurách ani nechyrovali. Takže nabudúce radšej poriadne deväťdesiatky, tam je inšpirácie dosť a netreba si ani nič vymýšľať.

Tento film som si chcela pozrieť, odkedy začali naše rádiá hrať titulnú pieseň  od Jany Kirschner – Lovestory. Príbeh autor rozdelil do ôsmich kapitol, ktoré sú vtipne opísané. Film je určený pre slovenského diváka, mám podozrenie, že za hranicami okresov Rimavská Sobota a Lučenec niektoré reálie divák nepochopí. Áno, je to územie Slovenska, kde počujete skôr maďarčinu ako slovenčinu. Sú to malé mestečká s vysokou nezamestnanosťou a rómskou komunitou. Rasťo Boroš zvolil taktiku -  vytvoril film z prostredia, ktoré dôverne pozná a preto mu, prosím, verte. Úloha Bandyho je napísaná na telo pre Milana Ondríka, postavy podpriemerne inteligentných, ale zato ohnivých junákov mu idú. Protikladom jeho povahy je jeho parťák Lucano, predstavuje gangstra, ktorý neprišiel o srdce a city. Potešila aj rola Janky Bofantiovej, ktorej filmová Janka je prototypom prefíkanej ženskej logiky, ako manipulovať s chlapom a tváriť sa ako naivka. Zsolti Bofanti:„Musíme okamžite vypadnúť.“Janka:„Teraz?“Zsolti:„Hneď. Teraz.“Janka:„Ale ja periem...“