Casse-tête chinois (2013)

Je možné mať ideálneho partnera, poskladaného do dokonalého a vyhovujúceho celku? Vytvoreného z malých čiastočiek ako puzzle tvoriace jednotný obraz. Je bežné, ak sa po 10 rokoch manželstva dvaja ľudia v páre zmenia. A zmenia sa tak, že si prestanú vyhovovať, každý môže mať svoju cestu, ktorú s partnerom nevie zosúladiť. A príde nový vzťah, nový partner a život ide ďalej a komplikuje sa, niekedy je až nepochopiteľne prekombinovaný a poprepájaný. Či je film komédiou alebo drámou, ťažko povedať. Odráža v mnohom súčasnú realitu vzťahov, rozpadnutých rodín a partnerov hľadajúcich šťastie. Snaživý je prístup režiséra ponúknuť aktuálnu tému, aj prevedenie filmu pôsobí nenásilne, s postavami sa dá ľahko sympatizovať, mne osobne chýba hlbší prístup, hlbšia psychológia, čo sa však nevylučuje s tým, že sa mi film celkom páčil.

Zajímavý film, takový ze života. I když chvílema malinko překombinovaný. Ale vzhledem k velmi zajímavému obsazení se na něj koukalo velmi příjemně. Jen si budu muset "doplnit vzdělání" o oba dva Erasmy, aby to získalo ten správný smysl. Nevěda, do čeho jdu, jsem to vzal za nesprávný konec z hlediska časové osy.

"Keď stratíte nádej a nikdy ste neverili v Boha, treba sa uchýliť k nemeckým filozofom."
Keď začnete pozerať tento film, každou minútou strácate nádej, že to bude lepšie. Nebude. Tento film sa proste nevie rozhodnúť, čím bude. Komédia?Dráma?Romantický?Psychologický? Nakoniec je to z každého trocha a z nič poriadne. Tak si to spočítame: smutný príbeh rozvodu + psychologické žvásty o láske doplnené filozofickými vsuvkami + jedna vtipná scéna + gýčový a hlúpy záver = Case- tete chinois. Neviem či to bol sám herec alebo jeho postava ale Xavierovi (Romain Duris) by som dala dve zauchá, tak ma rozčuľoval celý film, aj keď nebyť tejto emócie z filmu, nemala by som žiadnu. Nudila som sa. 2*

Malinko po záruke. Snažiac sa nájsť pohodu roku 2002, cit z roku 2005 - vyústi, iba preto, že musí. Príjemne, nie zbytočne, ale proste sorry - ani jedna z predošlých častí sa do takej miery nehľadala, nebola tak crazy, nesnažila sa natoľko ohúriť všetkým - iba proste išla. Bola život. Nemali ste pocit, že vám niekto skladá puzzle, nechytala vás depka na miestach nepatričných. Duris v tomto filme rozpráva svoju definíciu lásky, a Chinese puzzle ako celok má iskru, ale už bez tej lásky a spontánnosti. Na druhú stranu Klapisch je stále dobrý režisér. Iskrí mu to hlavne v intímnych scénach, keď pracuje s hudbou, alebo humorom. V rámci mojej erazmovej série už bohužiaľ nie autenticky.

Komerční dílko, nijak ambiciózní.