Bomnaleun ganda (2001)

Je to priemerná romantická dráma. Má celkom dobrý príbeh o zvukárovi, ktorý nahráva zvuky prírody a kvôli svojej práci sa zoznamuje s pracovníčkou v rádiu, ktorá jeho služby využije a tak si k sebe nájdu cestu a vytvoria vzťah, o ktorom si mladík myslí, že vydrží navždy, ale jeho skúsenejšia priateľka to tak nevidí. Spracovanie je ale určite sklamaním, hlavne celá prvá polovica ma vôbec nezaujala, dejovo to síce nie je najhoršie, ale tu je to príliš nezaujímavo podané, celé je to také obyčajné, bez nápadu alebo nejakého lepšieho momentu a ani to vytvorenie vzťahu nepôsobí plnohodnotným dojmom, celé je to až príliš rýchle, že som prakticky ani nezaznamenal ten prechod medzi dvomi cudzími ľuďmi, ktorí sa časom takto zblížia, takže tu nefunguje prakticky vôbec nič, no našťastie druhá polovica už napravuje čo len môže, samozrejme stále to nie je žiadny zázrak, ale už to len predsa získa nejaký dej, rozpad vzťahu je už podaný lepšie a hlavne mladík, ktorý sa s tým nevie vyrovnať dokáže zaujať a už celkovo sa mi to páčilo. Herecké obsadenie je celkom slušné, Yoo Ji-Tae tu samozrejme na svoje najlepšie úlohy nemá, ale už v tomto mladom veku to bol schopný herec, páči sa mi aj Lee Yeong-Ae, s obsadením nemám väčší problém, jedine v tej prvej polovici boli všetky postavy horšie podané, potom je to už v poriadku. Réžia a technická stránka ma tu vôbec nezaujala, čo ma teda prekvapuje, keďže Hur Jin-Ho je rozhodne schopný režisér, ktorý natočil niekoľko vydarených filmov, ale aspoň vidno, ako sa časom polepšil. Kvôli prvej polovici patrí One fine spring day medzi tie najmenej zaujímavé juhokórejské filmy, s ktorými som sa zatiaľ stretol, ale len predsa úplne zlé to nie je a druhá polovica to na ten priemer vytiahne.56%

" Jen se vyplač. Autobusy a ženy si jsou podobné. Jakmile odejdou, už na tebe nikdy nepočkají. " Musím upozorniť, že spočiatku je to nuda. Chlapík pobehuje s kotučákom a mikrofonmi a nahráva padajúce snehové vločky, potom nuda, nuda, nuda a zase nahráva, ale pre zmenu šum bambusového hája, hukot mora atd. Potom sa zamiluje. Opäť nuda a nahrávanie, až kým ho ona nepošle do prdele a konečne sa to pohne niekam. Príbeh je to pekný a ja veľmi obľubujem filmy s ponurou atmosférou a s daždom, dokonale vystihujúce náladu hrdinov a konečne, i moju. Preto sa nakoniec z toho vykľuli konečné 4 hviezdičky, ale za to chlípanie by som mu najradšej rozbil držku aj hodinky!

Vyloženě ze života, civilní, přirozený, až obyčejný záznam jednoho vztahu - potkali se při práci, pomalu se zamilovali, chvilku spolu chodili a pak nevěděli, co dál. Žádná velká slova nebo okázalá gesta, jen drobné radosti, nejasné pocity a neurčité pochyby. Ve výsledku moc hezká, milá "romantika".

Nemám rád tento typ filmov, kde sa skoro nič nedeje. Postavy sa na seba usmievajú, raz za 5 minút prehodia nejaké slovo a zrazu je koniec. Nuda. 3/10.

Tenhle film může sice být "realistickej" nebo "čistej", ale upřímně řečeno, kdo z nás kouká na film, aby viděl něco takovýho? To můžeme koukat z okna, a Spring Day se u mě tomuhle zážitku směle vyrovnal. O ději se nedá mluvit, snad jen, že s tím co se stalo jsem svým přesvědčením nesouhlasil a neměl jsem právě pocit, že se sžívám s postavou. Dlouhý, nudný, pseudoreálný kandidát na nejnestravitelnější korejský film který jsem mohl vidět.(14.04.2007)