Babettina hostina (1987)

Jídlem k duchovnímu zážitku.1)Tomtomtoma****vystihl vše, co bych tak mohl napsat. Autor si dal tu práci i s identifikací jídelníčku hostiny, což na mě udělalo dojem._____ 
2)  Nicméně nic to nemění na faktu, že se mně, ať mi Jeho Svatost promine (viz Zajímavosti), film jako celek moc nezamlouvá. Smysl pro puritánský asketismus nemám a rozsáhlou předscénu až po příchod kuchařky do Dánska klidně mohl voiceover odvyprávět během dvou minut. Ovšem hostina sama byla parádní._____
3)  Zaujal mě občasný humorný zákmit a typická skandinávská pochmurná atmosféra. Ani konec plný odpuštění a smíření mě nepřesvědčil.

Výborná dráma/nedráma, ktorá v pokojnom tóne vyrozpráva príbeh dvoch dcér kazateľa a jednej špeciálnej večere, pripravená ženou, ktorú ako francúzsku utečenku vzali pod svoju strechu. Produkcia je kvalitná ale veľmi skromná. Napriek tomu tým atmosféra veľmi netrpí a výborné herecké výkony dokážu skromný dej dostatočne oživiť. Záverečné prekvapivé odhalenie sa síce dá vopred vytušiť, ale celkový dojem to vôbec nekazí. Okrem myšlienky nesebeckého života venovaného pomoci druhým je tu aj jemný humor, keď sa tu všetci tí prostí ľudkovia, žijúci z rýb a skyvy chleba, správajú a pretvarujú nad lahôdkami, pretože ich považujú za pokušenie, no nakoniec sú ich reči vlastne aj tak chválou. 75%

Tento film sľuboval nejaký kulinársky zážitok, ale bolo to pre mňa šliapnutie vedľa. Najskôr sa riešia úplne nezaujímavé traumy z mladosti veriacich ľudí a potom tí ľudia jedia. A to je rovnako nezáživné ako tie ich spomienky, o jedle sa nedozvieme skoro nič, iba aká je znamenité. A príde vyvrcholenie hostiny, ktoré je presne také, ako celý film, jednoducho nanič.

U dobrého filmu je někdy důležitější způsob, jakým je něco sděleno, než samotný obsah. A o tom Babettina hostina je. Pokud máte rádi dobré jídlo a milujete kvalitní gastronomii,  budete se bavit, protože většina pocitů, které film vyvolává, vám bude povědomá. Jenom děj se rozvíjí trochu pomalu, ale to je možné klidně odpustit.

"Vtomtomojompovolanísúmojedvedcérymojoupravouaľavourukou.Chcešmaonepripraviť?“Krásne neobvyklý film (nielen) o jedle zaradený v zozname1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. Veľmi jednoduchý príbeh je založený na silnom kontraste. Na kontraste života v prostredí prísnej striedmosti a strohosti (aj čo sa týka stravovania) a bohatej francúzskej hostiny, ktorú sa v danom prostredí chystá usporiadať Babette a ktorá bude priam symfóniou hýriacou harmóniami chutí a vôní. Tá pre jednoduchých obyvateľov jednej dánskej dediny najskôr predstavuje akési diabolské dielo   ("Ach, ako často teraz myslím na svojho otca. Mám pocit, ako sa pozerá dolu a sleduje, ako jeho dcéry využívajú jeho dom na čarodejnícky sabat.“),   avšak postupne sa ukáže, akú môže mať dobré jedlo veľkú moc zbližovať ľudí (odrazu sú všetci k sebe láskaví, po predchádzajúcej, roky trvajúcej vzájomnej nevraživosti neostalo ani stopy). Nikdy by mi nenapadlo, že film o príprave a konzumácii jedla (čo predstavuje zhruba polovicu celkovej stopáže) môže byť až taký pohlcujúci. Len som tak uprene hľadel na všetky tie dobroty a v duchu prosil, aby aspoň malú trošičku z toho podali cez obrazovku aj mne. Poznám iba dva filmy takéhoto druhu (oslavujúce vynikajúce jedlo) a takejto vysokej úrovne (tým ďalším je filmUmenie jesť a milovať (2023), ktorý možno čerpal inšpiráciu práve z tohto filmu). Po skvelo stvárnenej samotnej hostine, počas ktorej sa milo, ľudsky prejavia jednotlivé, inak pomerne zaujímavé postavy, prichádza na záver ešte odzbrojujúca pointa."Nemyslelismeničzlé.FilippaajasmelenchcelisplniťBabettinoželanie.Nemalismeanitušenie,kambytomohloviesť. A teraz... sme sa vystavili nebezpečným silám, ktoré na nás môžu zoslať zlo. Ani vám nedokážem povedať, čo vám môžu dať jesť a piť.“