Anděl u mého stolu (1990)

Pekne, pokojne, citlive.. Ale temer nedopozeratelne; normalne oblubujem romantiky a hlbsie zalezitosti, ale totok je fakt narkoza. A pritom: hodnotne. Ibaze desne roztahane. Nez sa dostane na psychiatriu, hrozi to aj divakovi. Mozno nemam proste naladu v tejto chvili, skusim dakedy inokedy, ale momentalne to vidim iba na 2*. Pribeh zo zivota, ale to spracovanie valiove je fakt primoc.

Zaujímavý životopisný film. Domnievam sa, že keby vyrastala v normálnej rodine s "normálnym výzorom" (tie husté červené vlasy to bolo životný údel naviac) a normálnym detstvom nemusela mať liečenie na schizku a (šmangote) 200 elektrošokov - veď z nich zmagorí každý normálny človek. Na druhej strane by možno nebola takou slávnou spisovateľkou.

Film o žene, natočený ženou a je to na ňom aj cítiť. Nie, nie je to v žiadnom prípade výčitka. Práve naopak je to pochvala za skutočne pekný film o žene. Silnej žene Janet Frame, ktorá toho v živote prežila mnoho pekného, ale aj zlého. Niekoho by to mohlo zlomiť ale ju nie, ju to posilnilo a posunulo ďalej. To, že je film aj natočený ženou je zasa cítiť v drobných detailoch, ktoré dokáže precítiť a vložiť do svojho diela len žena. Spojením týchto ženských elementov teda vznikol film o žene natočený ženou, ale nie len pre ženy!Videné v rámci Challenge Tour Special - Filmový lov.

Pekne vyskladaný príbeh. Detské herečky, ktoré hrali v prvej etape filmu, boli veľmi autentické a veľkým podielom prispeli ku kvalite filmu. Okrem toho, že je tu vyrozprávaný príbeh významnej spisovateľky, tak je tu zároveň zobrazený údel ženy, ktorá vyčnieva (svojou hanblivosťou, strachom a v neposlednom rade aj účesom). Mám rada takéto obyčajno-neobyčajné príbehy.

Skvelá a pichľavá autobiografia Janet Frame. Režisérka Jane Campion krásne portrétuje rôzne obdobia života Frame a zachytáva aj spisovateľkin vnútorný svet. Kerry Fox je strhujúca v úlohe dospelej Janet.. Scenár napísala Laura Jones. Originálne bol film produkovaný ako trojdielna televízna séria. Film bol natočený na motívy autobiografií Janet Frame - "To the Is-Land", "An Angel at My Table", "The Envoy from Mirror City".
Je to príbeh o kudrnatej červenovlasej dievčine, ktorá vyrástla v najlepšiu novozélendskú autorku, po útrapách, ktoré by mnohých ľudí priviedli do blázinca. Iróniou je, že ona aj bola v blízinci, keď jej mylne diagnostikovali schizofréniu. Bola podrobená viac ako 200 elektrošokom, ajkeď v jej správaní nebolo nič zlé nepočítajúc jej plachosť a depresiu. Janet Frame je dnes autorkou cca 20 románov, básnických zbierok, hier a autobiografie. Prvé dve knihy boli napísané a publikované počas jej pobytu v nemocnici a môžeme sa iba domnievať, či jej práve akt písania zachránil život, dávajúc jej priestor na usporiadanie si myšlienok uprostred chaosu. Film Jane Campion rozpráva jej príbeh spôsobom, ktorý ma upútal od začiatku do konca. Toto nie je kašírovaná biografia alebo mydlová opera, ale jednoducho záznam života tak, ako bol žitý, počínajúc detstvom talentovaného a zasnívaného dievčaťa, ktoré jej pracujúci rodičia milovali a pokračujúc tým, ako bola narastajúco odsúvaná spoločnosťou na miesto, ktoré ju takmer zabilo. Janet je vo filme hraná tromi rôznymi herečkami (od dievčenských čias do jej tridsiatich rokov to boli Kerry Fox, Alexia Keogh a Karen Fergusson), ktoré majú záhadnú telesnú a osobnostnú podobnosť. Vďaka tomu získavame skutočný prejav života tak, ako sa odvíjal, ako sa to pokazilo, aby nakoniec silný duch zvíťazil. Jej knihy pomáhali udržať si zdravú myseš a eventuálne jej pomohli dostať sa von – jej otec prisahal, že už nikdy viac sa do nemocnice nevráti. A tak je v tridsiatich rokoch začína skutočný život, keď získa grant na štúdium v zahraničí a odchádza so skupinou bohémskych spisovateľov a maliarov do Španielska. Nakoniec stráca svoju panenskosť a ajkeď stále bude trochu zvláštna a osamelá, obalená zámotkom súkromia, vidíme ju oveľa spokojnejšiu so životom.