Na každém kilometru (1969)

Tento seriál, respektíve prvú sériu som videl asi v tretej triede ZDŠ a nezmazateľne sa mi vryl do detskej duše. Jednak z dôvodu  totálne psychedelickej  piesne v podaní Ivana Krajíčka, jednak preto, že väčšinu dielov som videl 2x – večer a ráno opakovanie (mali sme na škole tzv. smennosť, chodili sme aj na „poobednú“). Hlavný hrdina Miťko Bomba bol skutočný revolucionár, telom aj dušou oddaný robotníckej triede (koľko tých robotníkov asi v na 90% poľnohospodárskom  Bulharskom cárstve bolo, ani srnka netuší). Už prvý diel, (Vlečné člny), keď revolucionárov,  vrátane Miťkovho otca naložia do vlečniakov a na mori utopia aj s týmito loďami  ma riadne predesil. Tam sa formoval aj Miťkov osudový protivník – syn miestneho zámožného pretendenta cárskeho režimu. Ďalej vidíme Miťkove partizánske výboje v Španielsku a vojnovom Bulharsku. O zverstvách Miťkových interbrigadistov som už ako dieťa čítal v zviazaných časopisoch „Posol Božského srdca Ježišovho“ a „Kráľovná mája“ ročníky 1937 -1939, ktoré mali starí rodičia  odložené na povale, takže som bral jeho „hrdinstvá“ s rezervou.  Dosť mi to už rokmi splýva s druhou sériou, preto na tomto mieste napíšem pár slov aj o nej (nebudem to písať osobitne). Niekto v recenziách napísal, že druhý diel už v TV nešiel, minimálne však na slovenskom okruhu si ho jasne pamätám.  Miťko Bomba pracuje v komunistickej tajnej službe (zrejme prežil proces s Trajčo Kostovom, obdobu nášho procesu so Slánskym, interbrigadistov sa pre ich radikalizmus a krvilačnosť zbavovali komunisti ako prvých) a celkovo je táto séria iba odvar série prvej. Bulharskí autori to mohli spracovať zaujímavejšie, bulharská tajná služba patrila medzi najstrašnejšie a najkrutejšie na svete, čo prejavili napríklad vraždou bulharského disidenta Markova otráveným dáždnikom (keby sa to objavilo vo filme, pokladal by som to za paródiu), či atentátom na Jána Pavla II. Tuto jej činnosť pôsobila akosi nemastno-neslano. Pamätám si potom už len záver, keď osudový protivník Miťka Bombu, ktorý má zavedenú existenciu v západnej Európe, kde žije ako emigrant, žiada tohto, aby smel žiť a dožiť v Bulharsku (to bol dobrý fór, socialistické Bulharsko si ešte mnohí mojej generácie dobre pamätajú, aký tam bol život). Principiálny Miťko odmieta.
Prvá séria ***, druhá séria *, psychedelická pesnička na úvod každej epizódy **  = priemer **.

Seriál je to místy značně naivní a občas i trpí poťouchlou hollywoodskou představou, že hrdinnost kladných bude zvýrazněna tupostí záporných. Hlavní záporák je však celkem kvalitně napsán, Weiss je zarputilý, oddaný německé věci, nedá se opít rohlíkem a snadno se nevzdává. Vzhledem k době natočení je nutno ocenit množství exteriérů a především minimálně jednu akční scénu na díl. Co příliš ocenit nelze, je velice špatný střih. Některé scény jsou zbytečně dlouhé (ano, já vím, že dříve se točilo pomaleji, ale co je moc, to je příliš) až za hranicí nudnosti, jindy seriál přeskočí v čase a místě někam úplně jinam, což znesnadňuje orientaci.

V 70. rokoch sme to poctivo a s napetim sledovali a nemohli dockat dalsieho dielu ako ziaci ZDS alebo stredoskolski studenti. Hitom tu bola uvodna piesen v podani IVANA KRAJICKA - Straz ma na kazdom kilometri. Serial dost realisticky popisoval boj bulharskych partizanov s nacistami za II. svetovej vojny a na vtedajsu dobu bol dost politicky upraveny. Hlavnym hrdinom bol herec STEFAN DANAILOV a velmi dobre mu tam sekundoval po slovensky - MITO BOMBA.

Dalo hodně práce si vzpomenout , al eta písnička Ivo Krajíčka mi pořád bzučela v hlavě...věděla jsem , že to je z nějakého filmu..no a najednou se mi to vybavilo...docela bych ten seriál ráda viděla znova....

Na každom kilometry
...bulhaři mluvící slovensky...😀😎