Júša Jošihiko (2011)

Vynikajúca japonská paródia na fantasy so špecializáciou na RPG videohry. Paroduje sa nielen spomínaný žáner a jeho klišé, ale celkovo japonská popkultúra, takže nejaké znalosti treba mať, inak vám to až také vtipné nepríde. Rozdiel medzi jednotlivými sériami je hlavne v čoraz bombastickejších úvodných titulkoch a novej piesni k nim, inak sa nejaké extra posuny v príbehu ani výprave nekonajú. Stále sa jedná o štvoricu dobrodruhov blúdiacich po svete pod dozorom Budhu nebeského, zbierajúcich artefakty, bojujúcich proti monštrám a lupičom, vedúcich viac či menej absurdné dialógy a pripravujúcich sa na víťaznú bitku s finálnym bossom. Hlavný hrdina je trochu ťulpas, ľahko ho niečo ohromí (napríklad kolega mág, prezentujúci novonaučené a v boji nie veľmi efektívne kúzla ako napríklad prebudenie neodbytnej chuti na niečo sladké či vyvolanie v nepriateľovi pocitu zle nasadenej podprsenky), často a rád sa nadchne či zamiluje, vedie hrdinské reči a celú dobu je nepozorovane sledovaný starostlivou sestrou. Herecky je to slušné (ak vám nevadí japonský spôsob herectva), príbehovo väčšinou podarené (aj keď pár slabších častí sa tiež nájde), výpravne televízno-papundeklovo-nenáročné (z čoho ale tvorcovia urobili veľké plus). Viac som sa rozpísal v komentároch k jednotlivým sériám aj epizódam.

02. "In Which the Mirror is Useless"Honba za kľúčmi začína, prvý je možno získať ako odmenu za záchranu banditmi unesenej princeznovskej nevesty starostovho syna. Pri viac než jednej obsadenej cele vzniká problém s identitou aj estetickým hodnotením. Merebu predvádza prekvapivo účinné kúzlo dentálneho charakteru. Budha sa ohradzuje oproti sekýrovaniu vlastnej osoby. Predtitulkový zbojník je prehnane emocionálny hipster s podobne ladenou frajerkou. Vtipné za štyri monštrá banditského typu, útlejšie než by sa očakávalo.(09.03.2025)