Heweliusz (2025)

Lokalizace do raného polského postkomunismu je propracovaná a audiovizuálně opojná. Studená není voda, v níž se plaví Heweliusz, ale celá atmosféra. Např. průhled mezi paneláky na kostel sv. Jozefa ve Zgorzelci působí zcela bezvýchodně a filmové zachycení této stavby převyšuje její skutečnou podobu.

Minisérie, přibližující největší námořní katastrofu v polských dějinách - potopení trajektu Heweliusz v lednu 1993, kde zemřelo přes padesát lidí. Poláci vynaložili mnoho úsilí i peněz k výtečnému vykreslení devadesátých let a k působivému vizuálu. Seriál je drama, řešící samotnou katastrofu, ale hlavně se zaobírá jejím dopadem na pozůstalé a snahou mocných zamlžit pravdu o její příčině. Tragická a nesmírně kontroverzní událost, která nebyla tehdejší komisí nestranně vyšetřena a jejíž hlavní (skuteční) viníci byli označeni až po letech. Silný příběh, který vás udrží v napětí po celou dobu. 75 %.

Tvorcovia si povedali, že bude lepšie opisovať od najlepších (Černobyľ) ako vymýšľať nové dramaturgické postupy a dobre, veľmi dobre urobili. Ja som urobil asi zle, že som si vopred nezistil, ako prípad skončil, pretože toľko dezilúzie sa len tak ľahko v seriálovej tvorbe súčasnosti nevidí. Všetko vyzerá filmovo, tu sa vážne nikto nemôže vyhovárať na poddimenzovanú seriálovosť a množstvo amerických tvorcov by si mohlo zobrať príklad. Len stále nechápem, prečo musí byť Poľsko prehnané cez jeden a ten istý kamerový filter. Dobre, je január, tak tá absencia slnečného svitu sa dá akceptovať, ale predsa len by na Poliakov občas mohlo aj zasvietiť.

Raz dávno som zažila búrku na trajekte v Lamanšskom prieplave z Doveru do Calais. Ale to bola taká malá loďka s pár autami a autobusmi. Ako sa však dokáže prevrátiť také monštrum, Jan Heweliusz? Keď sa stretnú všetky nepriaznivé okolnosti, papaláštvo a hlúposť, ani najlepší kapitán na mostíku nedokáže zachrániť „svoju“ loď. Fascinujúce boli zábery zlyhania záchrannej akcie a hnusný pocit, ktorý sa vám dostal až pod kožu. Keď si predstavíte vlny, ľadovú vodu a zúfalstvo pasažierov. Páčila sa mi technická úroveň minisérie, (atmosféra z konca osemdesiatych rokov je uveriteľná), dobré herecké výkony a postupné odbaľovanie príbehu k jadru. Postavy, ktoré majú byť nesympatické, tak aj pôsobia a priebeh súdneho procesu hovorí za všetko – vinu treba na niekoho zvaliť. Na koho asi?

Čo sa asi stalo sa dozvieme až v poslednej epizóde a aj to sa dozvieme v sokratovskom štýle:"Viem, že nič neviem.". Nie je to teda seriál o katastrofe, ale o jej vyšetrovaní a dopady na pozostalých. Keď však už prídu v útržkoch zábery na katastrofu, natočené to je precízne aj desivo, dramaticky, no potom veľkú časť stopáže prechádzame do procedurálneho módu: úradníci systematicky ignorujú realitu, preživší sa rozpadajú zvnútra a papier má prednosť pred človekom. Ide pritom onajväčšiu mierovú námornú katastrofuv dejinách Poľska – a zdravý rozum sa neubráni otázke, kto preboha dovolil vyplávať loď, ktorá mala za 15 rokov takmer 30 vážnych nehôd. Takmer sa potopila v roku 1982, takmer vyhorela v roku 1986 a aj tak ju niekto poslal späť na more ako keby išlo o čerstvo vyleštený trajekt, nie o plávajúci šrot. Seriál svojou formou pripomína podobný seriálEstoniaa tiež trochuČernobyľs pocitom, že katastrofa nebola nevyhnutná. Len niekto rozhodol, že „to ešte vydrží“.