Wangui namja (2005)

Zajímavý příběh, snad i lehká variace na Hamleta. Vztahy mezi postavami jsou pro našince skutečně hůře čitelné a pro mě celkem komplikované i při bedlivějším sledování. Atmosféra, kostýmy, obsazení i děj jsou ovšem velice koukatelné a vtáhnou diváka do děje, takže ani to, že chvílemi nevíte co se děje, vás o celkový pocit na konci filmu neochudí. Jednoi stačí ale nevidět by byla škoda.4/5

Velmi výpravné, leč nějak jsem nedokázal uvěřit, že to šíleně nepovedené vystoupení by krále zaujalo a obecně mne ta vystoupení moc neoslovila. Téma propojení herectví s politikou a tedy celý vážný podtext filmu je fajn, stejně tak značně šílený a nešťastný král, ale vzato kolem a kolem, nadchnout mne tento snímek nedokázal, ani herecké výkony mne zde neoslnily.

Napriek tomu, že je samotný príbeh prešpikovaný pomerne veľkým množstvom pasáži s vtipnou nôtou, priveľmi som sa nenasmial. Samozrejme je pravdou, že podstata pointy spočíva v úplne niečom inom. Šírenie klebiet môže mať neblahé dôsledky nie len pre žobráka, ale samotného kráľa, nech už sú prezentované akoukoľvek odľahčenou formou. Netreba totiž zabúdať, že "sto ľudí, sto chutí" platí nie len pri konzumácii jedla, ale i humore. Obzvlášť, keď sa to týka "vyššej triedy" spoločenskej vrstvy, ktorá sa môže cítiť omnoho viac dotknutá, ako kadejaká pouličná "zgerba". Záverečné rozuzlenie hodné ďalšieho príslovia: "po smiechu býva plač" bude zrejme v kombinácii s priateľstvom na život a na smrť tou najvystížnejšou myšlienkou, ktorá za týmto predstavením raz a navždy spustí oponu. V oficiálnom texte distribútora sa uvádza, že "Kráľ a Klaun" je druhý najúspešnejší film všetkých čias (v Južnej Kórei), čo viditeľne my Európania zrejme nikdy nepochopíme. Len behom pár minút by som vedel vymenovať minimálne desiatku, ktorá by tento počin odsunula na 12 miesto. Ale to je môj uhol pohľadu! Takže čo dokonale nemuselo sadnúť mne, môže dokonale sadnúť niekomu inému.

Wangui namja (King And the Clown, The) si ma získaval veľmi pomaly svojím príbehom a musím povedať, že až emotívny koniec dokázal pre mňa prikloniť hodnotenie na štyri (****) hviezdy a nakoniec silné. V tomto filme je vidieť jeden fenomén, alebo paradox a to to, že ak existuje človek (vladár) ku, ktorému si nemôžete niečo dovoliť a dovolíte si to, tak paradoxne si Vás ten potom môže viac vážiť, alebo prídete o hlavu a to záleží hlavne na tom vladárovi. K emotívnemu koncu patrí aj to, že nie je pre slabšie povahy a je to dá sa povedať "tragédia" (v divadelnej hantírke). Niekomu môže viac tento príbeh "chutiť" lebo sa na začiatku hovorí, že časť príbehu (samozrejme, že nie celý) je z nejakým záznamov a či to je hodnoverné ťažko povedať. Ťažko aj povedať či vladár známy svojou krutosťou nemá pevne uchopenú moc vo svojich rukách. Vtipné je aj to, že herci hrajú hercov a najlepší výkon jednoznačne podal Joon-Gi Lee, ktorý hral ženské postavy v predstaveniach.

Originálny príbeh je to, čo najviac imponuje na tomto filme. Ale ani prepracované charaktery postáv či dramatické osudy veľmi nezaostávajú. Škoda slabšieho záveru. Nebyť homosexuálneho podtónu, ktorý normálnemu mužskému divákovi asi veľmi voňať nebude, by to mohlo byť ešte o kúsok lepšie. A ešte na okraj, ja byť kráľom, z ktorého si v tej dobe robia takúto satiru, bez očí by skončili už skôr.