Více (1969)

Viac je filmom svojej doby a extrémnym spôsobom zostarol. Čiže jeho najväčšia hodnota nespočíva v tom, nakoľko dokáže dnešného diváka zabaviť a dejom a postavami zaujať, ale napríklad porovnaním s vývojom látky v kinematografii v neskorších dekádach. Urobiť porovnanie Viac, My deti zo stanice Zoo a Requiem za sen môže priniesť veľmi zaujímavé čítanie. Film ale celkom slušne, aj napriek pomalému tempu, šlape a pomerne rýchlo ubehne. To ale môžeme pričítať skvelej atmosfére oboch miest, kde sa odohráva.

Tento príbeh je veľmi osobitým a prevažne slobodomyseľným snímkom, ktorý zaujme najmä skvelým soundtrackom od Pink Floyd a jemne artovým štýlom réžie. Neudeje sa tu síce toho veľa a príbeh je pomerne ľahko predvídateľný, ale atmosféra bola budovaná dobre a pútavo. Celkovo ale v rámci žánru som videl určite aj lepšie filmy. 60 %

Tak trochu prázdna moralitka, s nesympatickým, násilným a abusive hlavným hrdinom, ktorú nad vodou drží iba príjemná šesťdesiatková atmosféra v pôvabných lokáciach a fantastická Mimsy Farmer. Nie len, že skvelo hrá, ale je aj krásna a na plátne takmer konštantne nahá (miestami asi až príliš často, bolo to ozaj potrebné?). Pink Floydov som tu ledva zachytil (a to som sa snažil na nich sústrediť!).

Realistický film o temnej stránke 60. rokov, ktorý mi tematicky pripomínalRequiem za sen(aj keď spracovaním za ním predsa len zaostáva). Mladý nemecký študent chce žiť naplno a vydáva sa na cesty, až kým neskončí s mladou Američankou na Ibize, kde ho postupne stále viac a viac (odtiaľ názov) navádza na drogy. Slabinou filmu je, že je pomerne zdĺhavý, zachytáva ale všetko, čo so závislosťou súvisí - od príjemných začiatkov, cez abstinenčné záchvaty, problémy s dílermi a podsvetím až po úplné prepadnutie a nevyhnutný koniec. Film je veľmi symbolický, okrem drog sa zaoberá témami bezhraničnej slobody, voľnomyšlienkárstva a hľadania šťastia mladých v živote a ich miesta vo svete, ktoré ale často končí práve iba pri zábave, drogách, sexe a ničnerobení, čo film zobrazuje pomerne naturalisticky. Na dobu vzniku to bol určite významný film, ktorý sa nebál ukázať pravdu o drogách a hippies, jeho hodnota a posolstvo ale platí aj dnes (najmä dnes...). A samozrejme soundtrack zložili Pink Floydi, netradičná hudba z ich psychedelického obdobia (hudba, ktorá nie je pre každého) hrá buď na pozadí v baroch alebo na kazetách hlavných postáv.

Album More mám doma již 36 let, je to klasika, o které zbytečno psát. Na film jsem se těšil již zmíněných 36 let ale je to běžná záležitost, angažovaná věc o drogách, nic víc nic míň. Krásné exteriéry. Všimnul jsem si velmi hluchých míst, ty šlo vyplnit také hudbou Pink Floyd ale nestalo se tak. Čili trochu zklamání.