Vibrator (2003)

Snímka režiséraRyuichiho Hirokihoz roku 2003 je komorne pôsobiacim road movie počinom a zároveň prakticky filmom iba dvoch hercov -Nao OmorihoaShinobu Terajimy. Tí, čoby vodič nákladného auta Takatoshi a žena zo supermarketu Rei, sa spoločne vydávajú na púť japonskými lokálnymi cestami. Kam smerujú? Prakticky nikam. Cieľ hľadajú nielen na ceste, ale predovšetkým v živote, čo môže divák sledovať v rozhovoroch, ktoré medzi sebou vedú v kabíne nákladného auta. Ich cesta je okorenená príležitostným sexom a najmä vnútornou prázdnotou. Pri hľadaní správnej frekvencie vysielačky vzniká paralela s hľadaním správneho smerovania v ich životoch. Hirokiho film sa zo začiatku javí ako dielo s pomerne veľkým potenciálom. Na diváka pôsobí, že by sa mohlo výrazne zameriavať na postavy a osloviť aj svojou japonskou výpravou, ktorá by ukázala krajinu z iného uhla, než je tomu vo filmoch bežne zvykom. Je preto škoda, že sľubný začiatok snímky postupne kvalitatívne upadá, pričom nakoniec skĺzava do roviny priemernosti, ktorá nie je výraznejším spôsobom zaujímavá. Ani čo postáv ani výpravy týka. Postupný kvalitatívny pokles je v prípade tohto 95-minútového počinu citeľný. Aj svoje najväčšie prednosti postupne utlmuje.Vibratormôže niekoho na prvý pohľad oklamať svojím názvom. A hoci sa filmu sex nevyhýba, nezohráva v ňom tú najdôležitejšiu úlohu. Dielo režiséra Hirokiho je skôr počinom, ktorý sa snaží zachytiť vnútornú stránku ľudského bytia, život ako cestu bez známeho cieľa, hľadanie zmyslu. A dá sa povedať, že sa mu to do istej, hoc iba limitovanej miery aj darí. Aj keď, pravda, na začiatku film pôsobí oveľa lepším dojmom než na jeho konci. Ale to už teraz nikto nezmení.

Náladou, kterou ve mně ten film vyvolával, jsem si vzpomněl i na Kim Ki-duka, ale nakonec mi přišel Vibrator velmi originální a tohle mé první setkání s Hirokim rozhodně budu prohlubovat. I ty dvě postavy, převážně tedy ta Shinobu, která mi přišla nesmírně zajímavá, spolu s prostředím dokázaly vytvořit trochu depresivní chvilky.

Komorny, pomaly plynuci indie film o hľadani svojho miesta vo svete. Mlada žena hľada spôsob, ako sa aspoň na chvíľu zbaviť frustracie, utrpenia, a samoty vo svojom nenaplnenom živote. Utechu a pochopenie hľada u vodiča kamionu, ktoreho nahodou stretne v obchode. Dej filmu je založeny "iba" na dvoch postavach a ich osudoch, no na dobry film niekedy stači aj takto malo.

Road movie s provokujúcim názvom, ktorý však namiesto sexuálnej pomôcky odkazuje k vibrovaniu mobilného telefónu hlavnej hrdinky - ako jedinej vlnovej rezonancie, ktorá zo začiatku preniká k jej citom. Na čisto lyrické scény chudobnejšia snímka je univerzálnou výpoveďou konzumného sveta, kde globalizačné aspekty vedú k narastajúcemu odcudzeniu a samoty jednotlivca. Stretnutie dvoch osamelých ľudí a ich spoločná jazda naprieč krajinou alegoricky ukazuje spôsob ako znova uchopiť kormidlo svojho života, vedieť sa otvoriť a vyrovnať misky váh medzi tým "čo odmietame" a "čo má zmysel". Komorné nasnímanie striedajúce interér kamiónu s exteriérom ubiehajúcej cesty túto dualitu iba podtrhuje a odviazané sexuálne scény zase upomínajú na režisérove začiatky v "erotic-pink" oblasti.

Pro mě je film přeceněn...